Pri známych melódiách moje vnútro pookrieva,
veď krásne sa počúva, keď sám Jaromír spieva.
Krásne sa počúvajú tie piesne zo života,
dokonale známa mi je každá jedna nota.

Pýtam sa sám seba, prečo som opäť zaplakal,
pýtam sa tíško, aby som srdce nevyľakal.
Nech sa ono nebojí tých všedných dní a nocí,
kedy človek blúdi svetom sám a bez pomoci.

Z temného pohára si dobrovoľne odpijem,
bo len pri tom pití cítim, že skutočne žijem.
Nestaraj sa do mňa, sám život to rád urobí,
snáď sa raz moje vnútro aj so smrťou udobrí.

 Blog
Komentuj
 fotka
matejjko2  2. 6. 2010 17:15
Pekne.. tvoje basne maju pre mna uzastnu a peknu energiu..
Napíš svoj komentár