Nočný smútok

Uprostred zimnej noci,
v ľadovom bielom svete
ja blázon bez pomoci
utápam sa opäť v tebe.

Rozohral som zvláštnu partiu,
len malá nádej a môj smútok.
Priať si, nech ma rýchlo zabijú,
veď komu by to bolo ľúto?

Hľadám už príliš dlho to dokonalé,
živá krv steká z mojich rán.
Chcem s tebou kráčať chvíľu, ale
už znovu tu sedím celkom sám.

Zhasni, ty hviezda nešťastná!
Prosím, už nesvieť mi do duše.
Už viem, čo je pravda podstatná,
šťastie krehké je ako kvet ruže.

A smútok je ten najhlbší,
keď smútim kvôli tebe, pre teba.
Asi som vskutku blázon najväčší,
no nedokážem žiť bez teba.

Bez teba nechcem ani dýchať,
ty si už za tým, ale čo ja?
Do smrti mi tvoje vnútro bude chýbať,
som smutný, bo nikdy nebudeš moja.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu