Komajota a v nej toľko krásnych smutných spomienok,
koľko zradných citov sa tlačí do mojich myšlienok.
Až nad oblakmi sa ukrýva čisté modré nebo, tak žiadané,
ani jedna túžba ho nedosiahne, nie, naozaj žiadna nie.

Veľmi dobre viem, aké ťažké je klamstvo si pripustiť,
no netuším, čo znamená, ak ťa niekto klamal, odpustiť.
Prečo je to tak? Prečo? Pýtam sa do prázdna aj sto krát.
Prečo som smutný a prečo nemám svoj život vôbec rád?

Zanechám dnešný deň, po úzkej ceste rázne vykročím
hľadať svoj trpký osud, ktorý sa bojí pozrieť mi do očí.
Krutý život udri ma! Veď už mnoho rokov po tom túžim.
Smutný človek som, tak nech si ten môj smútok aj zaslúžim.

 Blog
Komentuj
 fotka
zabudnuta  21. 6. 2010 17:21
a prečo si smutný?
 fotka
bontsk  21. 6. 2010 18:42
vzdy by sa naslo niekolko dovodov
 fotka
matejjko2  22. 6. 2010 14:50
ale no Peťo... teš saže sa naskytne mnoho nových príležitosti..a pekná tvorba.. urobime chvilky poezie v Pizza Pube?
 fotka
bontsk  23. 6. 2010 16:41
chvilky poezie v Pizza Pube? a to by sko slo?
 fotka
matejjko2  25. 6. 2010 13:36
NO..VYMYSLELI BY SME DAčO... spytali by sme sa...aby sme sa trochu zviditelnili...
Napíš svoj komentár