znejú mi tóny podľa tvojho vkusu.
Slnko plače, mesiac sa na mňa smeje,
zatiaľ čo sa moje vnútro chveje.
Zlákal ma svet tak slastne vzdialený,
nevšimol som si ten pocit spálený.
Horí náš svet, rýchlo uteč a neblbni,
nik sa neusmieva, keď má dlane v ohni.
Za každý hriech sa vždy zaplatí
minimálne smútkom, ktorý ťa zachváti
a ráno ťa to veľmi reálne zabolí,
že to bol len sen, že sme tam neboli.
Človeka to vskutku rýchlo zamrzí,
keď pochopí, že mu nohy zamrzli.
Keď zistí, že sa nevie pohnúť ďalej,
len v zabudnutí ukrýva sa nádej.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lovingewe
28. 7.júla 2010 19:04
Krásne...
Napíš svoj komentár