Bol raz jeden muz. Ten muz studoval na vysokej skole a mal vaznu znamost.ako plynuli roky zivot mu nakladal rozne rany. Avsak stale sa tento muz nevzdaval.vzdy ked mal nejaky problem, ten problem sa vyriesil.nie sam a nie vzdy kladne…stihol vsak postavit dom do ktoreho sa prestahoval s priatelkou, neskor sit u priatelku vzal, dokonca ho povisili v robote cim zacal zarabat vcelku slusne peniaze.urobili si dieta…
…a prisiel rok 2008…
Prisiel zavaznejsi problem s jeho zenou. Zistili ze ma rakovinu v pokrocilom stadiu.
Muz to bral velmi tazko.ale kym stale zila tak bol stastny.
Robili co mohli. Ale nakoniec prisla sprava ze uz nieje mozne nador odstranit…

…o par mesiacov zena zomrela…
Kedze mal na krku dieta v mlado veku, kazilo mu to plany s karierou a cim dlhsie musel byt “otcom” tym to bolo horsie az dovtedy kedy jeho miesto v praci nahradil iny subjekt.
Bez penazi a dieta vo vyvine…

Netrvalo moc dlho a dieta ochorelo na zapal pluc…bolo hospitalizovane, avsak chorobu uz nebolo mozne zastavit.bola v prilisnom pokrocilom stadium a s vysokkou agresiou sa prejavovala na dietati.
NEZNAMEMU muzovi sa dostalo neprijemnej spravy…

Necakal nikdy v zivote ze bude citit taku bolest a utrpenie.
Stale si vravel dookola v hlave:”kiezby som radsej ja bol na ich mieste…”
Nic si nevedel odpustit…
To ze zena zdedila nador, mohol tusit kedze v jej rodine sa to vyskytlo…a ak je rec o dietati-tam mal vinu predovsetkym on…aspon si to myslel…ze sa nedokazal postarat o dieta.ze nevedel lieky kupit atd…ze podcenil chorobu a nezobral dieta vcas k doktorovi…
Za vsetko mohol…za vsetko aj za to, za co nemohol…bola z neho troska nielen na prvy pohlad.

...A ako tak raz siel domov(kym este mal na prenajom do konca mesiaca), vosiel do vchodu a zazal svetlo.avsak nezazalo sa…prerabali v ten den svetla…tak siel poslepiacky po schodoch.
Stastie sa s nim hralo az do takej miery, ze zle spliapol…
Skotulal sa dole schodami a pri pade si narazil silno hlavu.dostal sa do bezvedomia.
V hlave sa mu splietol pribeh o tom ako by vsetko vyzeralo, keby sa nic z toho co sa odohralo, ani nestalo. Bol to krasny idylicky pohlad na jeho zivot v tomto “sne”…

Zobudza sa…
Lezi na lozku v nemocnici. Pride k nemu za chvilku sestricka a on s ana nu usmeje. Sestricka ma zhon a usmev neopetuje len priniesla lieky a odchadza…

…a po tom vsetkom, co sa mu stalo, nic nebolo dalej idylické ako v sne, avsak on uz o tom nevedel. Pretoze jeho mozog koli padu zo schodov uz nevedel rozoznat, co sa stalo a co nie…a tak bol stastny aj napriek tomu, co vsetko zle mu zivot priniesol.


Nebudem pisat ponaucenia ani nic podobne.kazdy to mozno pochopi inak…mozno to niekto aj nepochopi.
V prvom rade som to pisal koli sebe, nie koli niekomu inemu…
a ak ste sa dostali az sem...prosim, nekomentujte mi tento blog.DAKUJEM...

 Vyznanie
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  24. 8. 2011 17:57
wow
Napíš svoj komentár