Je normálne, že v dnešnej dobe už ľudstvo nepozná pravé priority bytia? Neznáma tvár stretne druhú neznámu tvár. Všetko sa začne obyčajným zapožičaním malej, nepotrebnej veci. Po hodine strávenej spolu si jeden z nich zmyslí, že toho druhého pozná ako vlastného brata. Vyleje si zo seba všetky ťarchy svojho života mysliac si, že našiel oporu v úplne cudzom jedincovi. Prejde pár hodín, a už sa rozžiari displej toho malého technického výdobytku. Človek začne premýšľať, či toto "volanie o pomoc" prijať alebo odmietnuť. Rozhodne sa ho prijať, pretože v kútiku duše má uložené, že ľudom v núdzi je zapotreby pomáhať. Po niekoľkých minútach si človek uvedomí, že práve toto volanie o pomoc mal ignorovať. Keď sa táto osudová chyba skončí, začne si uvedomovať súvislosti, čo všetko môže od teraz nastať. Je to človek, ktorý to myslí dobre alebo je to človek, ktorý je nebezpečný?

Je veľmi smutné, že v dnešnej dobe sa človek musí obávať každého nového kontaktu, pretože nikdy nikto nevie, akého jedinca mu práve osud ponúkol do cesty, do života. Vážne sme nútení žiť v takomto ľuďmi skazenom svete? Kde sa len vyparil zdravý sedliacky rozum? Nič by som si neprial viac ako vrátiť sa v čase aspoň trocha vzad a zažiť svet, v ktorom sa nikto nikoho nemusel báť, pred nikým skrývať. Toto bol život! Nuž ale nič iného mi neostáva ako mieriť sa s týmto svetom, v ktorom žijem. C'EST LA VIE!

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár