Dnes som mal možnosť vzhliadnuť už po tretí krát muzikálové predstavenie na doskách nemenovaného muzikálového divadla na Slovensku. Počas celého predstavenia sa mi hlavou hnala otázka: ,Kde speje muzikálové umenie na Slovensku?' Bohužiaľ mám pocit, že adekvátnu odpoveď na túto otázku nedostanem.
Je to smutné, že na slovenských doskách, čo znamenajú svet divák môže vidieť takéto inscenácie, ktoré stoja za veľké NIČ. Či už po hudobnej, hereckej, tanečnej alebo speváckej stránke. Keďže na odborných umeleckých školách zvaných konzervatória pedagógovia vtĺkajú do hláv svojich študentov, že muzikál je žáner, kde je v symbióze hudba, herectvo, spev a tanec, tak je adekvátne požadovať od týchto umeleckých inštitúcií muzikál týchto rozmerov avšak je to márne. Umenie dnešnej doby sa uberá strmhlav nadol. Človek aby si radšej zaplatil letenku, odcestoval do zahraničia, kde mu ponúknu kvalitu, ktorú náročný divák požaduje. Je podstatné spomenúť, že konkrétny muzikál, ktorý ma priviedol k tejto úvahe, som najprv mal možnosť vzhliadnuť v originálnom francúzskom naštudovaní. KLOBÚK DOLE! Videl som tam kvalitu, ktorú moje odborné oko požaduje. Výborné herecké výkony hercov aj tanečníkov, spevácke výkony hodné najlepších ocenení, žiadne zaváhanie. Jednoducho krása. Nebaví ma už všade navôkol počúvať: "Ale to je Slovensko. Čo by si viac chcel?" Najradšej by som bol, kedy ľuďom neboli predkladané predstavenia, ktoré by som nedoporučil ani svojmu nepriateľovi. Avšak najsmutnejšie na tom je, že slovenský divák takéto predstavenia oceňuje. Dnešné publikum ma úplne dostalo. Neviem, či tlieskali iba zo súcitu, hanbili sa ukázať svoju nespokojnosť, alebo sa im to vážne páčilo. Mám zlý pocit, že sa im to vážne páčilo. Ale je pochopiteľné, že sa im tieto zverstvá páčia, keďže ešte nemali možnosť vidieť kvalitné predstavenie. Mnoho ľudí si myslí, že toto, čo ponúka divadlo XY je to najlepšie, pretože divadlo by neukazovalo predsa zlé inscenácie. Avšak smutné je, že divadlá sa teraz uspokoja s hocakou inscenáciou, ktorá im vynesie čo najviac peňazí. Stačí im obsadiť známe mená do hlavných postáv a ľudia ako ovečky pôjdu, zaplatia si vstupenku len preto, aby videli známu osobnosť naživo. Ich nezaujíma príbeh alebo výkony hercov ale známa tvár. Super. Tlieskam tejto spoločnosti!
V kútiku duše budem stále dúfať, že sa to raz zmení k lepšiemu pretože potom môj sen stať sa muzikálovým hercom nemá žiadny význam. Radšej budem stále robiť to čo robím a kašlem na takéto produkcie...
Je to ešte horšie. Keď sa človek pozrie bližšie, alebo sa pohybuje v kruhoch divadelných, veľmi rýchlo zistí, že v mnohých prípadoch neplatí dokonca ani Tvoja veta:
"Avšak smutné je, že divadlá sa teraz uspokoja s hocakou inscenáciou, ktorá im vynesie čo najviac peňazí."
...pretože v prípade mnohých inscenácií nevychádza ani tá zárobková činnosť.
Je však dôležité si uvedomiť, že stav súčasnej divadlenej scény nie je daný len neprofesionalitou, či nízkou úrovňou divadiel, ale mnohokrát je práve oná samotná "nízka úroveň" predurčená diváckym zázemím, jeho požiadavkami a jeho intelektuálnou úrovňou. To je na tom to najsmutnejšie.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
"Avšak smutné je, že divadlá sa teraz uspokoja s hocakou inscenáciou, ktorá im vynesie čo najviac peňazí."
...pretože v prípade mnohých inscenácií nevychádza ani tá zárobková činnosť.
Je však dôležité si uvedomiť, že stav súčasnej divadlenej scény nie je daný len neprofesionalitou, či nízkou úrovňou divadiel, ale mnohokrát je práve oná samotná "nízka úroveň" predurčená diváckym zázemím, jeho požiadavkami a jeho intelektuálnou úrovňou. To je na tom to najsmutnejšie.