Hľadieť do tmy a pocítiť v nej splnený sen.
Snažila som sa pochopiť viac.
Otvoriť myseľ a vyrovnať rozbúrené vlny.
Snažila som sa potlačiť pocity.
Vysušiť vankúš a vyvesiť vreckovky na balkón.
Nedá sa.
Hovorím si, nemalo sa to stať. Nemala som ti dovoliť vstúpiť mi tak hlboko do života. Vidím ťa už sedieť v mojej izbe, hoci ty stále len stojíš na prahu dverí – a nemôžem ťa pozvať dnu.
Myslím, že ani nechceš vojsť. Držíš si odstup a viem, že je opodstatnený.
Vlastne nie. Neviem. Nechápem. Nevidím.
Povedz mi, prečo?
Znamenáš pre mňa viac ako ja pre teba. Viem o tebe málo, ty o mne ešte menej, a predsa je to tak, že mi na tebe neskutočne záleží. Je to normálne?
Si výnimočný, ja to viem. A ja len obyčajná bezduchá čierna machuľa, ktorá ti nemá čo ponúknuť a nesiaha ti ani po členky. Tak prečo práve ja by som ťa mohla zaujať, keď všade okolo je kopa vhodnejších... Ja ani nemám šťastie na ľudí, nemajú ma veľmi radi a neostávajú v mojom živote dlho. Ty si však stále tu, možno preto, že ma vlastne poriadne nepoznáš. To ma mätie a desí zároveň. Čo ak zistíš aká som a nebudeš chcieť mať už so mnou nič spoločné? Možno sú medzi nami priepastné rozdiely, ktoré nevyplnia ani spoločné hĺbky našich osobností. Si tak blízko a tak ďaleko.
Podíď bližšie. Poď ďalej a cíť sa ako doma.
Kiežby sa to dalo zariadiť. Som ochotná pracovať na zmene, áno som. Posnažím sa viac, len aby si ostal.
Oveľa viac.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Hovorím si, nemalo sa to stať. Nemala som ti dovoliť vstúpiť mi tak hlboko do života. Vidím ťa už sedieť v mojej izbe, hoci ty stále len stojíš na prahu dverí – a nemôžem ťa pozvať dnu.
Myslím, že ani nechceš vojsť. Držíš si odstup a viem, že je opodstatnený.
Vlastne nie. Neviem. Nechápem. Nevidím.
Povedz mi, prečo?
Znamenáš pre mňa viac ako ja pre teba. Viem o tebe málo, ty o mne ešte menej, a predsa je to tak, že mi na tebe neskutočne záleží. Je to normálne?.........ach..