Veru aj Toudli Bouglimu sa zle vodilo. Bagetáreň zívala prázdnotou a ani jeho milované bagety s ním stále neprehodili reč. Nemal ani žiadnu radôstku. Aj keď sa pekne obliekol a navoňal parfémom od Eni Vacvalovej, v tom smrade nič nebolo znať. Bál sa aj o svoj vienok kedže v dedine už vznikla revolta proti smradu s názvom HELLOU CUKRÍČEK a jej členovia boli riadne tvrdí nespratníci. V Nonsilande jednoducho povedané zavládol chaos a nebolo nikoho kto by túto situáciu vyriešil. Predsa by sa niekto napriek všetkému našiel. Veštica Kató sa v stredu počas stránkových hodín doteperila na obecný úrad a vyšla ta s informáciou akú už dlho nechyrovali ani v Hornej Marikovej. Vraj sa v Nonsilande nachádza osoba s nadprirodzenými schopnosťami, ktorá má odvrátiť blížiacu sa katastrofu. Kató mali ale v obci sa blázna, tak len uznanlivo všetci kývali hlavami a veselo ju poslali do Hronoviec.
Situácia sa ale stále zhoršovala. Dôchodca, pán Ľubomír Verešová našiel v záchode počas svojej rannej stolice čudnú vec. Notes... „Notes?“ híkali všetci. A tak sa začal ďalší kolotoč. Starosta Buchnát urobil zásadné rozhodnutie. „Preskúmame všetky kanály“ vyhlásil a HELLOU CUKRÍČEK bol vo svojom živle. Uprostred všetkých týchto udalostí, hádok a vyšetrovaní, vyrástla za obcou prazvláštna dvojposchodová budova. Nik si to nevšimol, našli sa ale ďalšie podivné veci. Spinkovač, euroobal a CD Mira Jaroša.
Jediný kto sa o toto všetko absolútne nezaujímal bolo naše trio zneúctených zlosiniek. Rita Smradlavá zo Šoporne, Diana Hulk Kíšová a Tekoma von Bakulová (háveď s mastnými vlasmi) sa nevedeli zmieriť s porážkou akú im Toudli Bougli uštedril pred pár dňami v tmavej uličke. Teraz sa skrývali v hostinci TUBARÓŽA v podkroví spolu s akousi J.Lo, ktorá si stále mrmlala popod nos a opakovala „Dosť, dosť dosť.“„Počujte suky. Takto to už nemôže ďalej pokračovať. Trčíme tu v tomto kumbále spolu s J.Lo, ktorá vie iba tancovať Lambádu a trepať chujoviny. Musíme niečo robiť a hlavne treba nám žrať. Očúvaj Tekoma. Ty si najmladšia. Zbehni nám po žranicu po cigy a po rum“ zavelila koučka Rita. „Tak to v žiadnom prípade. Ja von nepôjdem. Do ví čo sa tam deje. Necítiš ten smrad? Určite tam voláký fešn vrah vraždí svoje obete. Nech ide Diana, ona najviac žerie.“ Takto sa klbčili až šla nakoniec do obchodu Diana. Reku ale zle sa jej vodilo. Po ceste totiž stretla Toudli Bougliho, ktorý sa práve poberal domov za svojou krivookou matkou Gabou. „Ej veru Diana, pijana, vybíjaná, hádzaná. Ty sa mi tu ukazuješ na oči?“ odvážne sa vyrútil Toudli na tonové hovädo. „Dyk a ty sa ma nebojíš, ty krpatý červík. Hybaj lebo uvidíš čo je to Dianin bozk“ nedala sa zahanbiť Diana. „Ja sa ťa už nebojím ty protéza Britney Spearsovej. Si iba malé hovno pre mňa ale veľká stolica pre ľudstvo. Uvidíš, že ťa porazím!“ Diana sa už už chystala zmeniť na Hulka ale v tom sa z čista jasna odkiaľsi vyrútila akási žena, ľahla si na cestu a kopala nohami do vzduchu „Nie, nie, ja za to nemôžem. Urobila som všetko preto aby som si našla prácu. Prisahám, že vám prinesiem to osvedčenie, pomóóc.“ Ľudia sa začali pristavovať “Pomôžte jej niekto. Čo sa jej stalo?“ šumelo v dave. „Uhnite som lekár“ vybehol malý jazvečík a začal ženu na zemi ukľudňovať. Diana sa nenápadne vytratila z davu aby nik nevidel jej zelenajúcu sa tvár. Zatrúbilo auto a vystúpil z neho Martin Frigidnác. „Vezmem ju do nemocnice. Nič sa neboj ľud môj, ja túto ženu zachránim“. Prihriaty rómsky dialekt z nádychom peroxidu sa uznanlivo niesol davom. „Toudli, pomôž mi túto ženu odviesť na miesto kam patrí. Vy doktor poďte s nami. Zachránime ju spoločnými silami. Poď aj ty žena nech sa vyliečiš. Postav sa a vykroč k sile božej.“ Štvorica nastúpila do auta a odfrčala.
V nemocnici pre našu partiu nastalo prekvapenie pretože všade sa rútili vozíky na ktorých ležali pacienti. „Uhnite“ „Pozor, nevidíte?“ „Haló, to túto ženu nikto neošetrí?“ rozčuľoval sa Frigidnác. Nakoniec sa pri nich pristavil Dr. Bíborka Blok – sestrička z planéty Studenková. „Dnes tu máme neskutočný chaos. Neviem čo sa deje ale ľudia zošaleli. Všetci rozprávajú o pečiatkach, potvrdeniach a PN. Je to naozaj zvláštne... Pripomína mi to istú udalosť na našej planéte.“ „Akú?“ zaujímal sa Toudli. „Reči sa hovorá a chleba sa jí môj ružový priateľ. Zebereme ju niekam na izbu nech si oddýchne “.
„Poď Toudli odprevadím ťa domov. Tu už nemáme čo robiť.“ vyzýval Frigi Toudliho na odchod. „Jaj ale bimbác bonifác. Kukurica je tento rok malá“ Toudli zase nevedel nájsť tie správne slová.
Medzitým sa zotmelo a naša dvojica vykročila do tmavých ulíc Nonsilandu. „Toudli môj milučký. Si velice freš pre mňa. Som z teba naruby aj keď ti smrdí z huby.“ „Nebuď poet, škodí to kĺbom.“
„Kedy to už pochopíš máj lavly friend, že si láska môjho života?“ naliehal Frigi. „Mucimeter, Alohamora. V Indii ťažia motocykle.“ Martin sa chystal vyriecť niečo určite veľmi dôležité, keď tu zrazu odkiaľsi prileteli dve fúrie s levím telom a ženskou hlavou. „Pomoc, Frigi čo je to?“ kričal Toudli. „Neviem môj drahý ale zachránim ťa.“ „Neprišli sme vás zabiť. Chceme si len jedného zobrať cha chááá“ zarehotala sa jedna z príšer. Marťan Frigidnác nemal levie telo ale levie srdce. Vytiahol svoju zázračnú palicu a rozhodol sa bojovať. Boj to bol dlhý. Nik sa nechcel vzdať ale čo si budeme klamať. Marťan bol porazený a odvlečený týmito monštruóznymi ženami.
Toudli ostal sám. Sedel skrčený v kúte pri smetiaku a fňukal. V tom začul akési kroky. Myslel si, že ženy sa vrátili ale nie. Toto boli ľudské kroky. „Toudli Bougli vylez zo svojho úkrytu a postav sa predo mňa.“ Bol to mužský hlas, bol to známi mužský hlas. Bol to Jozef Parišková. „Jozef, stalo sa niečo hrozné, boli tu tie ženy a...“ „Mlč!! Veľmi si ma sklamal Toudli. Dostal si do daru vzácne schopnosti a ty ich vôbec nepoužívaš.“ „Ale ja to nedokážem! Som len slabé stvorenie čo sa baví s bagetami.“ vyhováral sa Toudli. „Už ani slovo. Padaj domov. Vieš čo máš robiť.“ „Tak dobre.“ sklonil hlavu a rozbehol sa domov. Doma otvoril tajomnú krabicu. Vytiahol z nej ružový latexový oblek pre superhrdinu. Prečítal tajomnú formulku na dne krabice a razom sa z neho stala entita s nadprirodzenými schopnosťami. „Neboj sa Marťan Frigidnác, zachránim teba a celé toto mesto“ vyhlásil. „Ale kam mám ísť?“ „Hej“ ozvalo sa odkiaľsi tenkým hláskom. Toudli zbystril pozornosť. „Hej hej“ ozvalo sa zase. „Nech si kto si, okamžite sa mi ukáž!“ „Nemôžem sa ti ukázať Toudli. Som v tvojom nose.“ „V mojom nose? A čo tam robíš?“ „Som tvoj šušeň. Volám sa Pamela. Bývam u teba už dlhé roky“ pišťal hlások. „No dobre ale čo chceš? Mám teraz povinnosti ak si si nevšimol.“ „Viem, práve preto sa ti ozývam. Viem, že nevieš kam máš ísť ale ja ti to poviem. My šušne vycítime keď sa deje niečo zlé. Všimol som si podivnú budovu na konci mesta. Ale také veci si vy obyčajný ľudia nevšímate. Ste zadubení, o nič sa nezaujímate...“ „Dosť! Ideme.“
Blížilo sa k búrke a za mestom svietila červená obloha. Toudli bežal smerom ktorý mu udal Pamela. Cestu mu ale zahatili Rita a Tekoma. „Kto si?“ zrúkla Rita. „ Ja nemám čas na takéto skopičiny dievčence. Musím zachrániť Nonsiland.“ „No to ma podrž. To akože ty? My tam ideme tiež. Tie svine nám ukradli našu kamarátku.“ Toudli chcel namietať ale uvedomil si, že momentálne mu nemajú ako ublížiť. „Tak poďte ale ponáhľajte sa.“ Dobehli na koniec mesta. Zastavili pri budove s nápisom ÚRAD PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY. „Tak toto je tá zloba čo sa šíri mestom? Úrad práce a ...“ híkala Rita. Neostávalo nič iné len vstúpiť dnu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár