V hlave som bojoval medzi tým, či ostať s priateľkou, ktorú milujem nadovšetko na svete alebo ju nechať.. problém bol v tom, že mi začala byť ľahostajná, pretože sa správala podivne a ja som stále nevedel na čom som.. zdôveril som sa jej so svojimi pocitmi a ona sa rozhodla, že príde, že sa stretneme..
Rande sme si dohodli na stredu, ale v utorok večer už začala vymýšľať, vraj musí s mamou na nákupy a učiť sa a takéto veci, ale že dá ešte vedieť či príde.. ja už som ani nedúfal, že by mohla prísť a tak som len odpísal "už viem ako to dopadne, ani písať nemusíš".. nič mi na to nepovedala..
Streda.. deň kedy máme rande.. ráno meškám na cvičenie (to by som nebol ja, keby idem na čas).. crrrrn, o chvíľu na to SMS.. takže predsa len príde, aj keď som tomu už neveril.. po rehabilitácií idem domov a sadám za PC a už je tu háčik.. príde, ale až o 15:00 a o 18:30 ide domov.. hm, nedalo sa mi nespýtať "ce sa ti vôbec sem ísť ?", odpoveď znela "ceeee".. v duchu som si pomyslel "tak to som zvedavý, ako sa budeš tváriť, až tu budeš" : )
15:10 už je tu.. vystupuje, mierime k sebe a... ! objatie : ) veľmi príjemné objatie, cítil som z toho objatia, akoby povedala "konečne sme spolu, tak strašne si mi chýbal".. zobral som aj krížovky, ktoré sme celi spolu lúštiť, tak som jej ich hneď pri príchode dal, nech ich nemusím nosiť : ) keď sme spravili pár krokov, započul som nejaké klopkanie.. topánky na opätkoch.. no to bude v meste veľmi zaujímavé..
Tak sme sa teda vydali smerom do mesta.. keďže konečne svieti slniečko, tak malá prechádzka príde vhod.. nie len preto, že je pekné počasie, ale aj preto, že by som na takéto prechádzky (vzhľadom na môj zdravotný stav) mal absolvovať aspoň 1x za 2 dni.. tak sa teda prechádzame po meste a rozprávame.. samozrejme, že som celú cestu počúval, akú super cestu som vybral a že ju bolia nohy.. ja som jej tie topánky nekázal, ale tenisky má vraj špinavé..
Prešli sme celé mesto až sme sa dostali k mostu.. tam už docela dosť vzlykala a tak som ju zobral na ruky a chvíľu som ju niesol.. prešli sme cez most a mierime to ku nám domov.. veru dobrú cestu som nevybral, všade samý štrk (stále sa tu niečo stavia, nové byty a pod.), no ale je to jediná pešo trasa k nám.. asi tak 20 minút od nás, už to bolo docela extrém, cel som ju zobrať aspoň na koňa a že ju odnesiem, keď ju tak strašne bolia nožičky, ale necela a tak som jej povedal "tak si trp".. navrhoval som jej, že jej spravím masáž až budeme u nás, ale odpoveď "ak sa mi dotkneš nôh, tak ťa rozkrájam na malé kúsočky" ma presvedčila o tom, že to nebude ten najlepší nápad..
Huráá už len kúsok a sme u nás.. ona však nece ísť ďalej a v očiach už má zúfalý pohľad..
- poď moje, už len kúsok a sme u nás
- no sadneme si na 10 minút a môžeme ísť
- ale kde máme ešte čas, aspoň 30 minút si oddýchneme
Zlatá stredna cesta.. u nás sme oddychovali 20 minút.. keď sme vošli do bytu, tak začala nariekať, že sa nece vyzuť, bo ju bolia nohy a potom by sa už nepostavila.. po chvíli došla mama, že čo sa to deje u nás v hale..
- čo sa tu deje ?
- dobrý : )
- ahoj mama, bolia ju nohy..
- ejha to takéto topánky si dáš, keď idete na prechádzku do mesta ?
- ja som nevedela, že ma prevedie cez celé mesto !
- neplač moje, ty si sa cela prechádzať a ja som ti tie topánky nekázal..
Potom následovali také tie rodičovské reči + mojej milej smiech, ktorý vzbudil pozornosť môjho otca..
- čo za deti sa tu takto smejú ? : )
- dobrý : )
- ahoj no čo prešli ste sa ?
- e-h, prešli hehe trochu si necítim nohy hehe
Sadli sme si do kuchyne a debatovali s rodičmi.. po 20 minútach sme sa už museli poberať na autobus.. celú cestu bežala, vraj ju to tak menej bolí.. v autobuse ešte robila scény a na každého mala nejakú pripomienku, ale keď som ju začal ignorovať, tak ju tento móres ihneď prešiel.. nakoniec teda nastúpila do autobusu a jej plán (vyzuť sa, vyložiť si nohy a relaxovať sama na dvoch sedadlách), jej zmaril plný autobus : )
Nakoniec sme si vymenili pár veľmi príjemných SMSiek, kde sme si navzájom opisovali, ako bolo super, ako sa strašne ľúbime.. dokonca aj keď som čakal, že ma vyhreší, tak mi napísala, že je rada tej prechádzke, aj keď ju to veľmi bolelo : )
Písala mi tiež, že niečo cela spraviť, čo by ma potešilo, no nejako sa k tomu nedostala.. necela mi ani povedať o čo ide, takže mám chrobáka v hlave : ) ale prezradila mi, že mi s tými topánkami, cela spraviť radosť (kto čítal prvý článok abo ma osobne pozná, tak vie).. vraj mi tiež ce všetko vynahradiť a že ce, aby to bolo ako na začiatku, keď sme sa stále bozkávali a boli šťastní len z toho, že sme spolu..
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
fararka
5. 4.apríla 2008 09:48
Óóóó to je také romantikuš, že si ju niesol na rukách.. Mňa ešte nikto neniesol A vidím, že vám to pekne "fachčí" tak držím prsty na nohách aj na rukách.
Napíš svoj komentár