Písalo si deväť prstov. Ten desiaty je momentálne nepoužiteľný. Nemajte mu to za zlé.
Ľudia sa ma tieto dni často pýtajú, čím to je, že srším toľkým optimizmom. Blbosť. Neviem, čo je optimizmus, neviem, čo je negativizmus, len jednoducho viem, že žijem. Aspoň naoko. Ľudia sa až príliš zaoberajú svojím emocionálnym rozpoložením. Ja jednoducho nechávam každé jedno štádium pretrvať. Nehľadám zmysel života, nevyhľadávam šťastie, nevyhľadávam nič. Robím to, čo ma baví. Pijem vodu a pijem víno. Hrám sa na zlého a dobrého. V skutočnosti neviem kam patrím, ale takto mi to vyhovuje.
Mám pocit, že simultánne padám a vstávam. Nebojím sa rozprestrieť krídla a nebojím sa, že mi raz budú vzaté. Bol som podvedený, odmietnutý, zradený a znovunájdený. Tak ako ostatní. Zažil som dva pokusy o samovraždu, jednu dokonanú samovraždu a tri smrte. Stal som sa svedkom domáceho násilia, trpel som, hnil som, práchnivel som. A nesťažujem sa. Čo má prísť, to príde. To, či ma to zasiahne pozitívne alebo negatívne je nepodstatné. A tak dnes pijem víno a zajtra budem piť vodu.
Som hriešnik a neprosím o rozhrešenie. Padám na kolená a priznávam víťazstvo, nie porážku. Počuť tiché výkriky. Beznádejná duša pookriala. Niekto jej vdýchol život. Vlk sa zblížil s líškou. Stretneme sa na dne.
Chcem ti len povedať, zblúdený čitateľ, že pre niekoho si svet a pre svet si niekým. Je jedno ako sa máš. Je jedno, či plačeš, smeješ sa, či si citovo vychladol alebo či si plný elánu. Dôležité je zanechať stopu. Niečo, čo bude typické len pre teba a nik iný tomu neporozumie, len ty.
Písalo si deväť prstov, ten desiaty šiel spať. Zmysel tohto blogu nehľadajte, píšem tu už posledný-krát.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.