za ožehlené košele.
Za posteľ a jedlo.
Vám ďakuje.
On si váži rady,
na ktoré kašle.
Do kútov sivých,
hľadí a mlčí.
On tu byť nechce.
On tu ani nie je,
sníva o umelých kvetoch.
Mosadzných trúbach.
Mrieť, dýchať
a ráno sa budiť.
Trápne tŕpne.
Tŕnistý trón,
bez sveta slobôd.
Potom to všetko isté.
Nevie povedať,
čo cíti.
Radšej do prachu kreslí.
Do prázdna trúbi
a v duchu spieva.
Prestal milovať.
Končí i hádže,
úsilie čestných.
Do vane s vodou.
Dobro cíti,
no seba si zmýlil.
S dopravnou značkou.
A tak sa upchal,
sifón krčiem.
Dotancoval el torero.
Zabudol slová,
potom zabudol.
Nesplodil ani rod.
Trinástu strofu,
jeho príbeh nemal...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
gothicpoethic
22. 11.novembra 2015 07:25
Trošku by som to preškrtala a skrátila, ale na birdzoidné pomery slušné.
3
Nikdy som nechápala, načo sú ,,parazitné" verše v textoch, keďže sú tam, podľa mňa, navyše a bez nejakej výpovednej hodnoty, ale dobre.
4
@gothicpoethic no myslím, že sa také tie iritujúce veci často využívajú pokiaľ chceš v texte na niečo upozorniť resp, alebo aj anafory sú také, napr. aj pre zabrzdenie deja, gradácie.. častokrát sa to tak hovorí, že poriadni básnici nevedia písať, tak čistú poéziu napr. ako deti.. keďže vždy im sedí každý verš a všetko je to také vypočítavé do dokonalosti a bla bla bla
Napíš svoj komentár