v zivote nemala vela muzov, dali by sa zratat na prstoch jednej ruky, ale ziaden z nich takyto nezny nebol.. stale ju to akymsi cudnym sposobom udivovalo..
druhu ruku mal volne polozenu na svojom bruchu a ona jemne hladila cierne hrube ale jemne chlpky na jeho predlakti.. vacsinou to robila podvedome..
teraz ked svetlo z telky osvietilo retiazku, ktoru mal o kusok nizsie na zapasti, ta jemna ziara ju vyrusila z deja filmu.. pozrela sa na tu jemnu, neznu, laskavu ale predsa cudziu ruku a sama seba sa v duchu spytala, co to vlastne robi..?
kde je ta stara znama ruka, to predlaktie, ktore tak doverne poznala tolke roky ?
kto teraz hladi tie jemne svetle chlpky..?
trpko si uvedomila, ze ta ruka sa uz nikdy pred nou nenapne do pevneho svalu na bicepse, a ona ju uz viac krat neobopne s roztiahnutymi prstami oboch svojich dlani s tolkou radostou a vzrusenim zaroven.. a aj tak sa jej nepodari spojit svoje kratke prsty, lebo jej ruky su prilis male a jeho biceps prilis mohutny, aby to dokazala..vzdy sa na tom zasmiala..a on sa na nu sebavedome usmieval, so spokojnym vyrazom v ociach..
ale ta mierna panika, co ju v poslednych tyzdnoch obcas pochytila - naposledy v kupelni, ked si cesala vlasy, a v soku nevedela, co sa to s nou deje – ju privadzala do zufalstva.. konecne to ale aspon vedela pomenovat.. vtedy v kupelni to prislo tak nahle a bolo to take intenzivne - srdce jej odrazu busilo nepravidelne, prsty sa jej chveli, citila tazobu na hrudi, akoby sa jej do mozgu nedostavalo dostatok krvi a do pluc kyslik, len so strachom sa divala na odraz v zrkadle, do velkych, vydesenych, hnedych oci a nevedela, co to je a ci to coskoro prejde, a ci vobec to skonci.. bala sa.. nastastie po chvili jej bolo lepsie.. s ulavou si vydychla a potlacila neprijemnu myslienku o smrti..
zle spomienky sa vsak pravidelne drali na povrch.. mala chut mu vykricat vsetko, co si o nom mysli, aky je to chrapun, hajzlik najvacsieho zrna, s tolkou radostou by mu vtedy pred mesiacmi vylepila facku po tom drzom nafukanom ksichte, aby mu ten usklabok zmizol, ked si myslel, ze nevedela, od koho prave dosiel, a co s tou cupkou prave robil.. aj ked vedela, ze to medzi nimi uz dobrych 9 mesiacov nefungovalo tak, ako by to vo vztahu fungovat malo.. aj ked, vzdy je tu otazka, ako to v takom vztahu ma fungovat ? vie to vobec niekto ?? existuje nejaky vseobecny navod ??? SEM S NIM !!!
jedine asi take vseobecne a zakladne pravidlo, ktore oni dvaja porusili, bola komunikacia.. ked ona rozpravala, tak on nepocuval, alebo len tak na pol ucha s ocami zapichnutymi do obrazovky pocitaca a pre zmenu, ked hovoril nieco on, ona lietala myslienkami kdesi v oblakoch.. a nevedeli sa navzajom pochopit.. vo vsetkom, dalo by sa povedat.. ak sa mu aj s nejakym svojim trapenim zdoverila, nedostalo sa jej tolkeho pochopenia, ake by si zelala.. na utechu, co cakala, ze dostane od cloveka, ktory jej vravieval tie dve najkrajsie slovicka na svete, vsak cakala marne.. pytate sa, preco teda vobec bola s nim ? lubila ho.. slepo, naivne ho lubila.. verila, ze s nim zostarne, fakt v to verila..a pravidelne sa do neho zamilovavala znova a znova.. ale po tolkom case spolu to uz akosi nefungovalo takym tym spravnym orechovym sposobom.. vzdy vsak verila, ze sa znova stane mensi zazrak, ako uz niekolko krat predtym.. ani len vo sne jej nenapadlo ukoncit to, nikdy ani len nesmela myslienka, nikdy..
---
preslo 5 mesiacov a teraz, ako tu tak lezi na cudzom ramene, so zlomenym srdcom v hrudi a vobec nevnima dej filmu, ktory spolu s cudzincom pozeraju, premysla, ci bude vobec schopna dat tejto cudzej ruke to, co by si zasluzila a co sa mozno od nej ocakava..
desi sa toho, ze po nej ostane dalsie zlomene srdce chlapa, tentokrat priam anjela v muzskom tele..anjela, ktory ocividne tuzobne ocakava opatovanie citu, ktory ponuka..
preto sa ona obava dalsieho zachvatu paniky, toho strachu, ktory v nej niekde hlboko drieme a zatial sa len obcas prebudil a desi sa, ked sa ten strach naplno preberie k zivotu a da o sebe vediet vo svojej plnej krase..a co pod vplyvom tohto nahromadeneho strachu vyvedie za spust v niecom/cudzincovom zivote..
zoziera ju ten tlak, ktory na nu cudzinec vyvyja, aj ked to vobec nie je jeho vina a on len chce, aby jej bolo pri tej cudzej ruke dobre, ale ona sa citi ako ustvana, postrelena a silno krvacajuca lan, zahnana do kuta kdesi uprostred sidliska a boji sa kazdeho ludskeho pohladu, o dotykoch ani nehovoriac.. potrebuje more casu a priestoru, aby sa z tych ran vylizala sama, niekde v kute schulena, ale sama.. bytostne to potrebuje.. a napriek tomu, ze to sama velmi dobre vie, nerobi tak.. stale a znova vyhladava jeho spolocnost, lebo jej je pri nom dobre, priam uzasne ale desi sa samoty.. aj napriek tomu, ze je to samotarka a svojim sposobom zvyknuta na depresivnu paniu s menom zacinajucim na S...
ByMyself
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár