Tak teraz už fakt ničomu nerozumiem. Čo som jej spravila keď sa so mnou len tak z ničoho nič prestala rozprávať moja už bývala najlepšia kamoška. Jedine čo teraz určite viem, že keby sa so mnou naozaj kamarátila ako celý čas tvrdila, tak by toto nespravila. Ale viac menej som tou blbou bola skôr ja keď som si nevšimla, to čo mi predtým každý hovoril.

A to že ma celý čas len využívala, klamala a ohovárala kde sa dalo, to bysom v celku aj prežila, ale že proti mne obrátila všetkých? Tak to už rozhodne nie, ale veď vlastne čo iné som od nej mohla čakať, stačilo sa raz pozrieť na jej sestru alebo matku (ešte väčšie svine ako ona) ale no veď nenadarmo sa hovorí ,,aká matka taká Katka“.

Ale no nech čaká, že by som to nechala len tak. Ale aj tak s tým veľa nenarobím keď mi s tým nikto nepomôže, a ísť sama proti celej triede, zase bohvieaký nápad neni. Ale aj tak ja viem, že by som nebola schopná čokoľvek spraviť, nato nemám odvahu, to viem až pridobre. Ale keď tak nad tým rozmýšľam, mala by som sa jej skôr poďakovať, že to konečne prasklo. Aspoň už viem, kto je naozaj mojim kamarátom a kto nie, takže vlastne nemá zmysel sa nad rozčuľovať, no nie? Alebo snáď áno, niežeby som bola až taká blbá, ale ma to svoje výhody.

 Je to možné?
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár