Sme na chate. Pijeme. Jeden, druhý, tretí. Možno aj štyri. Zakecaný s príjemnou dievčinou som sa rozhodol ju odprevadiť do dediny. Polhodka tam, polhodka späť. Prídem. S rozhorčením zisťujem, že som jeden z tých triezvejších. Pred chatou sa niečo deje. Vychádzam von a sledujem scénku. Roman, ako logicky rozmýšľajúci človek, sa už mierne podgurážený opäť dvorí Petre. Ona ho odmieta. Je neodbytný. Chalan z našej chaty ho posiela preč. Začína výmena názorov. Neprikladám tomu veľký význam a pijem ďalej. Výmena názorov sa vystupňovala do vulgarizmov a držania pod krkom. Už majú aj divákov. Hľadám Fera, kamaráta, moju večnú morálnu podporu. Našiel som ho. Spitý pod obraz boží stojí v prvej rade a s neuveriteľnou dávkou entuziazmu vtipne komentuje prebiehajúci dialóg. (Netreba mu krivdiť, za humor by mal u mňa jedničku) Neviem čo mám robiť. Nervy to vyriešili za mňa. Kričím "ste normálni?" Aj dvakrát. Nik neodpovedá. Vzdávam to. Idem do chaty. Sám. Hrá hudba. Tancujem. Hodinu. Možno dlhšie.
Preruší ma príjemná správa. Udobrili sa a založili oheň. Prisadám si.
"Nemáš dobrú hudbu pri oheň?"
S potešením prikyvujem. Zapínam pesničku. Slovenská. Depresívna. Vystihuje situáciu. Otázky bez odpovedí. Na drzáka. A papajte. Chvíľu ticho. Ženy slzy. Muži hejty. Vstávam. Prajem dobrú noc.
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tasha5
7. 3.marca 2015 10:57
aaaha kto prisiel a ocenujem nazov
2
Toto som si musel niekde vyventilovať, tak ma napadlo že mám ešte starý účet na birdzi. Ďakujem
Napíš svoj komentár