vydávajúc sa do boja.
Znejúc hluk lesného rohu,
toho života trochu.
Brnkajúc si na klarinet naších snov,
prečo, prečo nie si so mnou ?
To teba pýtam sa život z violy,
riadky na nich znejúc trioly,
fagotom oznámim svoj hnev na teba,
pozri sa život, pozri sa na seba.
Hrajúc na klavír, až praskajú hánky,
prečo, prečo život dávaš mi, takéto hádanky ?
Prečo, prečo život nie si prostý ?
Prečo, prečo si taký sprostý ?
Musíš viesť vojnu o prototyp človeka,
to je dávnosť, odveká...
Prečo môj život sužuje samota ?
Prečo je súčasťou života ?
Toto nieje poézia ale výjav duše,
život ťa vždy pokuše.
Síce pes je milý priateľ človeka,
ale že anjelom nieje, to je dávnosť odveká...
Koniec otázok nejestvuje,
srdce mi ešte teraz v ušiach duje.
Vľavo v ničom, v prázdnom vesmíre,
mi aj tak všetko pripomína teba !
Pozri sa život,
pozri sa na seba !
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár