A ako čerešnička na torte, musím sedieť na voľbách v komisii. Vyzerám ako vygrcaný rezanec, podriemkávam s hlavou na lavici a keď niekto príde tak ma trhne so slovami "Mhmbrý deň", poťažko prečítam meno, ledva ho nájdem v zozname, s lenivosťou zakrúžkujem číslo a s veľkou radosťou hodím hlavu naspäť na lavicu.
Avšak prišla som na to že pred triedami je posteľ! Fajna, mäkkučká (stihla som odskúšať). No nemôžem tam vylihovať celý deň - škoda.
Od nudy som stihla prečítať všetky Slniečka, ktoré tam deti majú poukladané v skrinkách.(pamätáte určite na ten časopis..taký ten rozprávkový, keď som bola ešte špunt tak sme ho v škole čítali).
A nielen to. Deti tam majú po stenách vylepené rozdiely vo vybraných slovách. Ako napríklad- "pýcha-prepichnúť" alebo "byť-biť". Škoda, že tam nie je "ryť-riť".
A len tka rozmýšľam nad zmyslom môjho života. Vlastne môj zmysel života aj existuje. Ale jeden na mňa tak trochu kašle a ten druhý zmysel života namňa kašlať nemôže..jedine žeby som ja naňho kašlala, keďže je neživý.
Ňo, idem ja domkov sa napapať a ptoom zasa naspäť do roboty.
Ach ako sa mi nechce, najradšej by som spala. Ale aspoň budú peňáze
Práci česť!
(áno už mi zadrbáva na mozog. To s tých volieb..)
I m sorry, I can´t be perfect
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár