...s Evkou sme bežali na hodinu ako keby šlo o život, až sme nakoniec vošli do triedy a tam bola už profesorka. ,,Ups, prišli sme neskoro“ pomyslela som si, no než sme stihli niečo povedať zahriakla nás aby sme si šli sadnúť. Posadili sme sa, avšak onedlho niekto zaklopal na dvere našej triedy. ,,Ďalej“ povedala profesorka a vtedy vošiel dnu zástupca riaditeľky. ,,Prepáčte že ruším nachvíľku Crossovú by som chcel poprosiť, ak by ste bola taká dobrá“ zdvorilo sa usmial na profesorku a ona naňho. ,,Crossová! Čo je? Nepočuješ?! Choď!“ zhukla na mňa profesorka. Vzdychla som sťažka, obzrela som sa za Evkou, no ta sa veselo bavila s jednou kamarátkou, tak som sa postavila a kráčala k dverám. Ako som odchádzala z triedy, zbadala som úškrn Davida. ,,Idiot! Ktovie, čo zas na mňa našil“ povedala som si v duchu a šla so zástupcom k..... riaditeľke? ,,Ou, nie, toto nevyzerá dobre“ pomyslela som si a sucho som prehltla. ,,Tak bež, Crossová“ ozval sa zrazu zástupca, keď sme sa ocitli pred dverami riaditeľne. Zhlboka som sa nadýchla a zaklopala na dvere. ,,Ďalej!“ ozvala sa riaditeľka ostro ja som len preglgla nevediac čo čakať a vošla som dnu. ,,Dobrý deň“ ozvala som sa zrazu. ,,Komu dobrý, tomu dobrý!“ pozrela na mňa riaditeľka nabrúsene. ,,Tak.... Crossová! Vysvetlite mi tú bitku na chodbe?!“ spýtala sa podráždene. ,,Mm....áno, ono to bolo tak že David Morson, ponižoval moju spolužiačku Dianu Wesleyovú a...“ ,,A čo? Čo to má spoločné s bitkou?!“ prerušila ma rozhorčene riaditeľka. ,,Pani riaditeľka, ja som sa jej zastala a David ma nazval.... ehm... štetkou, nulou, tak som mu vrazila. Keď to počul môj priateľ Daniel Smith a videl Davida, ako mi chce dať facku, tak sa bohužiaľ neudržal...začal sa s ním biť to je celé.....“ pozrela som opatrne na riaditeľku. Riaditeľka len prikývla, ale nadvihla obočie a zrazu vyletela. ,,Crossová! Viete aký je školsky poriadok?!“ prikývla som so sklonenou hlavou. ,,Na tejto škole žiadne bitky tolerovať nebudem! Toto bolo poslednýkrát a zavolám rodičom!“ povedala vytočene. ,,Nemáte akým, vzdali sa ma a okrem toho som už plnoletá“ povedala som zrazu. ,,Choď domov...“ pozrela na mňa podráždene riaditeľka. ,,Ale ja...“ nedopovedala som, lebo ma riaditeľka znova prerušila. ,,Nechcem počuť žiadne reči! A teraz môžeš odísť!“ dodala a ja som si len ticho zobrala veci a odišla domov. ,,Aspoň že je piatok“ zamrmlala som si popod nosa a zapla si svoju mp3. Milujem totižto hudbu veľmi, je to môj únik z reality, moje potešenie i trápenie či premýšľanie, ak sa nájdem v jednej z pesničiek. Keď som prišla domov zavibroval mi mobil. ,,A sakra Evka! Zabudla som jej napísať, teraz ma “zabije” “ povedala som si sama pre seba a zdvihla mobil. ,,Áno?“ ozvala som sa neisto. ,,Domi, prečo si ma nechala v škole samu?! Ani si nič nepovedala....nabudúce sa môžem na teba....“ nedopovedala, lebo som ju prerušila. ,, Evi, vypočuj ma!“ stíchla, tak som pokračovala v reči. ,,Zavolala si ma riaditeľka kvôli tej dnešnej bitke a vyskakovala na mňa, že či po znám školský poriadok a že zavolá rodičom“ dodala som skleslo. ,,Aha, prepáč mi zlatino, nevedela som, je to už tak dlho?“ spýtala sa otázku smerovanú na mojich rodičov. Vzdychla som si a oči sa mi zaliali slzami. ,,Ako ma nechali? Áno, už 12 rokov to bude, čo sa ma rodičia vzdali“ povedala som ledva udržiavajúc plač. ,,Nemysli na to prosím, mysli na to že máš Daniela a mňa nie si sama“ prikývla som. ,,Ja viem a ďakujem“ ozvala som sa po chvíli, no Evka ešte dodala. ,,Dobre Domi, musím končiť už, lebo mama ma volá, tak potom si voláme“. ,,Okej“ povedala som, zložila telefón s povzdychom, utrela som si slzy a potom som si zapla telku... No neskôr ma premohla mocná čarodejka spánku.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár