,,It´s my life... It´s now or ever... I ain't gonna live forever...“ vyzváňal Bon Jovi ako môj budík. Vzdychla som si, posadila sa, vypla budík a pozrela som na čas 10:30. ,,Bože to už tak dlho spím, ešteže je sobota“ pomyslela som si, postavila sa a vbehla som do sprchy. Akurát som sa dosprchovala a šla sa obliecť, no vtom mi zazvonil mobil. Pozrela som kto volá...samozrejme Daniel, môj verný anjel, usmiala som sa a zdvihla to. ,,Prosím?“ ozvala som sa. ,,Ahoj láska, máš dnes čas?“ spýtal sa náhle a ja som nahliadla do kalendára či už niečo nemám náhodou dohodnuté s Evkou. ,,Áno miláčku, mám čas, kľudne...“ odvetila som a on na to hneď zareagoval naradostene. ,,Jo, super...už sa teším na teba tak za 30 min. v Auparku?“ opýtal sa preistotu, no keď som súhlasila dodal. ,,Okej, milujem ťa, ahoj“ zložila som potom a obliekla som si čierne rifle s bielým tielkom AC/DC a na to moju obľúbenú motorkársku bundu, vlasy som si nechala rozpustené a ešte som na seba hodila voňavku. Keď som bola hotová šla som dolu a nakoniec k bytovkovým podzemným garažiam, kde bola odparkovaná moja fialová motorka Honda. Nasadla som na motorku, no v tom mi zavibroval mobil. ,,Bože čo sa deje?!“ zhukla som hneď ako som zdvihla. ,,Domi?“ spýtala sa opatrne Evka. ,,Ou, Evi? Prepač nechcela som...“ dodala som. ,,To nič. Ja len, mohli by sme sa stretnúť teraz?“ spýtala s plačlivým hlasom zrazu a ja som len zdvihla obočie zaskočene. ,,Čo sa stalo Evi? Si v pohode? čakala som vytrvalo na odpoveď klepkajúc si prstami po kapote motorky. ,,No, ja...potom ti poviem...hlavne príď prosím ku mne...veľmi ťa potrebujem...“ odvetila a ja som premýšľala, čo teraz, keď za necelých 30 min. musím byť v Auparku, kde ma čaká Daniel. ,,Domi si tam? Haloo?“ prebudila som sa z víriacich myšlienok v mojej hlave. ,,Ou, prepáč, zamyslela som sa.. Áno som stále na línke, okej tak za 10 min. som tam. Zatiaľ ahoj teda“. Zložila som mobil, naštartovala som motorku, dala si prilbu a už som šmykovala k Evke. Rýchlosť som postupne čoraz viac pridávala keďže neboli na diaľnici autá, potom som odbočila do uličky a prešla pár domov behom sekundy, až som sa ocitla pred Evkiným domom. Vystúpila som, vypla motor a dala dolu prilbu, Evka ma zbadala cez okno a tak pribehla. ,,Ahoj Domči..“ povedala smutná a celá zničená ma objala pevne. ,,Ahoj zlatko moje“ objala som ju tiež tak no dodala som. ,,Neplač, “sestrička moja“, čo sa stalo?“ neodpovedala len ma objímala a mlčala chvíľku s miernym plačom. ,,Tíško, neplač Evi, nerada ťa vidím smutnú...viac ti pristane, ten šibálsky úsmev a nákazlivý smiech“ povedala som s úsmevom a chvíľu som ju nechala sa vyplakať. Po chvíli sa odtiahla ,,Ďakujem ti, ale poďme dnu prosím“ obratila sa a kráčala dnu, tak som šla za ňou. Sadli sme si na jej posteľ a hneď som začala. ,,Tak? Povieš mi už kto ti ublížil?“ pozrela som na ňu čakajúc odpoveď. Ona na mňa pozrela s bolesťou a smútkom v očiach a spustila. ,,Domi, moja... moja mama a braček... oni... mali... oni mali autonehodu a neprežili to...“ povedala zrazu, rozplakala sa a zložila sa k zemi plakajúc. ,,Óó, nie... to je mi veľmi ľúto“ sadla som si k nej na zem, pritiahla som si ju k sebe a objala som ju. ,,Evi, zlatko moje, to bude dobré, kľudne sa vyplač, som tu pre teba“ dodala som a pohladila ju po tvári. Pevne ma objímala a plakala neprestajne. Tíšila som ju, ako také bábo a hladkala po chrbte objímajúc ju, až kým mi nezaspala v náručí. ,,Evi?“ spýtala som sa, no keď neodpovedala pomaly som sa odtiahla a keď som zbadala, že zaspala pousmiala som sa a položila ju do postele. Zakryla som ju, aby jej nebola zima, ľahla si k nej, no nespala som, lebo som nemohla. Premýšľala som, čo teraz a nakoniec som dospela k názoru, že keďže ju chcú vysťahovať, keďže zostala sama, tak sa presťahuje ku mne a bude bývať somnou, no v tom mi prišla smska. ,,Ahoj láska kde si? Stalo sa niečo?“ prečítala som si smsku od Daniela a odpísala na to. ,,Miláčik, prepáč mi to...Evka ma veľmi potrebuje teraz..uvidíme sa neskôr podvečer pri Evkinom dome...“ odpísala som mu a on mi napísal ,,Okej, v pohode, tak neskôr“. Položila som potom mobil a pohladila Evku po tvári. ,,Moja “mala sestrička“, budeš to mať ťažké “ pomyslela som si a ďaľej som premýšľala o budúcnosti.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár