Hrabem sa vo vlasoch.

že by som konečne napísala blog v zmysluplnom jazyku? že mu bude rozumieť širokouhlovitá verejnosť a nie len kemuro?

tak fajn.

v poslednej dobe pociťujem, že sa veci okolo menia. áno, typické žvásty, tlachy, žbrbly a iné čvachty na úvod. idú mi lepšie čítať knihy, svet sa točí rýchlejšie, hladko sa posúvam kamsi, kam ani neviem, že sa dá a stále je cesta zakrytá. smiech mi zdvíha náladu, ale dostavuje sa aj nostalgia, že čo bolo sa nevráti a nastane krach, lebo život plynie sínusoidne, prípadne kosínusoidne, podľa toho ako sa posunieme.

silná káva mi nerobí dobre. klepem sa z nej a sústredenie nenachádzam. uvažujem opätovne nad definíciami a motá sa mi hlava. včera stalo sa čo sa stalo a som mierne vyhúkaná, rozradostená, neveriacka, zmätená a prepocitovaná.

prečo to sem vôbec píšem? lebo je pravda, čo povedala raz marilyn monroe:

"ľudia si nevedú denníky pre seba. schovávajú ich pre ostatných ľudí, ako tajomstvo, čo nechcú prezradiť, ale chcú aby ho všetci vedeli."

cez okno sa derie akýsi náznak, pokus o slnco a ja čakám kedy príde tá pravá chvíľa aby som sa vydrala spoza počítača a išla sa nadýchať toho rozkošného chemického vzduchu žilinského.

a stále si opakujem, že "il vend des meubles DE jardin" a nie "DU jardin" a snažím sa zapudiť chuť na camel-ku. z diaľky znie björkino vespertine (čo mama považuje za kvílenie), odráža sa od stien do mojej hlavy, kde plynú modré oblohy, svietia žltosti obilia strateného leta, ktoré ale našlo svoje opodstatnenie a bordové plášte zahaľujúce a odhaľujúce to presné a potrebné.

opäť som skĺzla do svojej nereality, ktorá napriek tomu existuje a teší sa zo svojej schizofrenickej povahy.

afflux - arrivée massive
serre - construction vitrée
résidu - déchet

a stále sa teším zo šiat stužkových. ešte ma v nich nikto nevidel (takmer). smiať sa smejem a smiem, mám dovolené.
a so smiechom odchádzam. škrabkám klávesnicu.

 Záchod

7 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu