od chodníkov stúpa para.
Jej snežné oči zmieta z vĺn rána.
Nad stromami ceria zuby
orieškové sonety.
Ostali sme zamretí,
celí do škrupiny.
Nad zvláštnymi
hrami hlasov
krútili sa páni s basou.
Struna sem a struna tam.
Keď jej na tvár siahnem,
pripadám si bohatá.
Utrhnem si aj kus z líca.
Zavesím ho na krk lúčnym tanečnicám.
Keď naprázdno dýcha spln.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
2
uuuha.... uz dlho som nic take dobre tuna necitala... asi ceknem aj ostatne.... a pacila sa mi aj ta kratucka trojversova co si tu mala predchvilou.. mozno este mas neviem asi som to prehliadla.. no skratka take velmi... neviem nasjt dobre slovo ... poetickee.... dobre sa to cita
4
Tuším som našla básničky, ktoré sa oplatí prečítať...končne po dlhej dobe hrabania sa v tunajšej poézii
Napíš svoj komentár
k tejto... ach, ja ani neviem, tak poetické, nepatetické a plné obrazov ako vždy