-kam odišli víly? chcela som ísť s nimi..
-ostaň a venuj sa mi.
-nie, chcem cukrovú vatu. a ty nemáš.
-nemám ju odkiaľ zobrať.
odvrátila sa a zvesila nohy dole z múru. oprela sa rukami o okraj a z úst vypustila pľuvanec, chracheľ. sledovala ako padá hore. plesk.
-vráť sa. ešte máme čas.
otočila sa so zdvihnutým obočím k jeho nosu. bola unavená. unavená. unavená. veľmi.
-no tak.
načiahol ruku. odvrátila sa, dvihla a kráčala od neho preč po vrchu toho úzkeho vysokého múru. zadívala sa do slnka. príjemne jej vypaľovalo oči, presne tak ako má. cítila ako jej rastú vlasy s každým nádychom vzduchu.
-kam odchádzaš?
-nevieš? a vari vidíš niekde inú cestu?
-je cesta dole...
-tam choď ty. alebo nie. máš na výber.
znova si odpľula. plesk. za ním sa ozval ďalší, ako keby na zem dopadlo niečo mäsité a mohutnejšie. s oblečením, nechtami a orgánmi. mohol ísť opačným smerom, pomyslela si.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
kemuro
30. 5.mája 2008 13:08
ja som asi upadol do kómy iPodobnej formy spánku
Napíš svoj komentár