óda

Milujem letné večery. Ani horúco, ani zima, vzduch vonia slnkom. A trávou a neskorými púpavami a zhnitým ovocím a myšlienkami na lásku.

Milujem letné večery. Je v nich melódia pokoja harmoník, trvajú večne a predsa len iba chvíľu. Sú žlté, červené, fialové a slabomodré.

Milujem letné večery. Je to čas zatvárania sliepok do kurínov, je to čas varenia čaju, čas na otvorenie okna izby. Čas na poriadny nádych a výdych.

Milujem letné večery. Ich bezprostrednosť, milión, ba až nekonečno možností a ich anomálie. Vtedy padajú hviezdy, padajú stopy psov na asfalt a betón, vtedy mačky opúšťajú domov na lov a bitky. Vtedy zahryznúť do jablka treba.

Milujem letné večery a ich klavírnu atmosféru. Ich daždivú atmosféru, i keď pršať nemuselo. Ich kávový pocit očakávania.

Milujem letné večery a možnosť chodiť vtedy bosá. Do ruky chytím topánky s ponožkami a čakajúc na rosu kráčam po lúke. Tej.

Milujem letné večery nepredvídateľné a nepredstaviteľné. Sedieť na verande drevenice a spokojne sa dívať ako tmavne obloha a myšlienky. A nohy mať vyložené kdesi vo vzduchu.

Milujem letné večery.

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu