keď mi rosa zaklopala na dvere
zasmiala som sa

vraj

že len na chvíľku
sa vo mne vytratí
a potom skĺzne späť

vraj.

nadýchla som sa jej
a chcela starý dážď
no túžba sa rozplynula
s bijúcimi sa psami

vraj.

trhá mi hruďou
kam?
kdesi dozadu
lebo nad oknami opäť mesiac svitá

a ladný zvuk huslí
tichého spevu
prehlušili dymy
cigariet a dotyky nosov

zázrak, čo nepríde
trasú sa nohy
prsty objímajú vlastnú tvár

a vraj

vraj už nie.

prehĺtam všetky myšlienky
padajú
kĺžu s tou rosou

a ja sa hrám
ako dieťa, čo ním večne bude

prosím





prosím





prosím...

koniec tomu.

 Denník
Komentuj
 fotka
grietusha  19. 8. 2008 10:27
darovala som ti 5 hviezdičiek. a teraz v zarosenej rannej vraj atmosfére sa idem poobzerať po dyme a objať si nohy.
 fotka
kaira07  19. 8. 2008 13:12
strhujúce super 5/5
 fotka
kemuro  20. 8. 2008 02:26
to ma štve,že ti ich nemôžem pridať viackrát.



to ma štve,že je posledná



to ma štve,že neviem ako na tom je tvoja andrgrauwndová sitjuejšn,lebo ty vždy vylezieš s niečím šokujúco tupým ako nôž na uhorky,zapichnutý do kocky 170 gramového masla
Napíš svoj komentár