už x rokov verím, že keď budem dobrá, vrátim sa v budúcom živote ako kolibrík, čmeliak, Pygmej, alebo flint (tretí najtvrdší druh šutru na svete po diamante a ónyxe) v najlepšom prípade však ako ornitológ. neexistuje podľa mňa menej škodlivé povolanie ako pozorovateľ vtákov. možno ešte horský požiarny strážca, ale to už mi zobral Kerouac.
ale keďže sa ešte len učím byť poriadne trpezlivá, biológia mi uteká. pamätám si však že vtáci majú najúchvatnejší spôsob dvorenia o akom som zatiaľ počula (ak viete o zaujímavejšom, sem s ním!) a takisto viem o ľudskej charakterovej schopnosti animorfizovať sa.
stretla som vtáčieho človeka. má nos ako orol, jasné oči ktorými rád hľadí do diaľky a s nadhľadom, a vlasy a chĺpky na tele ako perie. nedá sa povedať že by čvirikal (u orla by to bolo asi aj neadekvátne), ale tokať vie. a nemá rád hlodavcovitých ľudí, ale nie preto, že by ho užierali.
a to sa cení. nehou.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
thrwtchr
15. 7.júla 2014 17:02
jéhó
Napíš svoj komentár