ruka na tvári

Dieťa, počuješ môj krik?
Nie, nie zvykom človek učí sa.
Je sám.
Ako prst v plote stojím
nad zvermi dňa a noci.
Som chorý anjel, nosím
čierne tulipány bosá
na hrob kameňa.
Je bez mena.
Len duša trieli ponad kopce,
ponad doly nesie sa.
Nadneseným ľudským bytím
berie mesto, kam? Inam, než je svet tento.
Gestom hodným zvieraťa
ujsť od nuly nechá ťa.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu