stretávali sa múzy.
Museli dýchať prach
a blúdiť cez lúky
áut, svetiel, tvárí,
hľadať pekné tvary
mysle. Kyslé oči,
údené ústa,
zapečené oči, vyskočil.
Zhltla chrústa
múza od ľaku,
spadla cez mláku.
V tom chvate
zdrapila ho za límec,
pošepkala veci zlaté
a: "Keď zlí sme,
nesmejú sa nám, či
na nás. Pnie
sa srdce, vie,
že má aj na viac."
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
michellka
27. 5.mája 2008 21:37
lol
2
vidím,že mi staviš dokonalé mrakodrapy.Áno,v tomto by som si vedel predstaviť bývanie
Napíš svoj komentár