Poviem vám voľačo, s čím mám problém zdôveriť sa niekomu pri mne. Je to azda preto, že sa bojím odsúdenia alebo zlej mienky o mne? Možno áno.

Mám priateľa už vyše troch rokov, nedávno sme mali výročie. Všetko je bezchybné, až sa tomu v dnešnej dobe nedá veriť. Je nám spolu krásne a všetko klape ako hodinky. No jediný zádrhel je v tom, že on pracuje v Bratislave a ja bývam v Pruskom, čo je pri Trenčine (pre upresnenie). Aj keď chodí každý víkend domov, nakoľko býva tiež neďaleko odo mňa, týždeň trávi v Bratislave.

Nedá sa povedať, že je to pre mňa neznesiteľne ťažké, pretože sme boli spolu aj keď chodil do školy, na počudovanie "len" do Žiliny .

No ale ako to chodí, baby budú vedieť, existujú aj iný chalani a tí si ma všímajú. Čo je v dnešnej dobe dosť nevýhodné, aj mňa opantala úžasne silná sila modernej techniky ako je FB a podobné kravinky. Všetko by bolo pekné, ale ja "chúďa", hádam sa nebudem obviňovať , som sa dostala pod ruku jednému chalanovi od nás zo školy. A tak sa to začalo. Najprv celkom nevinne sme si písavali a kamarátili sa. No potom si snáď povedal, že by sa mu hodila aj nejaká baba. Začal ma, predstavte si, napočudovanie baliť. Nevedela som sa z toho vymotať, už bolo neskoro a tak som sa utiekala k večernej modlitbe. Prosila som o pomoc, riešenie, hoc čo len aspoň niečo .

Jeden deň ma volal von. Neuveríte, ale jemu samému do toho niečo vbehlo. Vydýchla som si z plných pľúc.

Od tej doby sa vyhýbam podobným situáciám a už som rozumnejšia a viem sa z toho "mazane" vykecať.

A tak, ako sa vraví aj vlk je sýty a aj ovečka je celá ....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár