O tom,prečo ma matematikárka volala uchyláčkou

Oh,či len to neboli krasne časy,časy triezvosti a čistosti....Vtedy som navštevovala siedmy ročník,a ako 12 ročný soplík som konečne začala spoznávať svet...
Milovala som keď som bola v triede stredobodom pozornosti,správala som sa šibnuto či sa nejak zosmiešňovala....k mojim obľúbeným činnostiam jenoznačne patrilo vyprávanie poviedok triede o poniektorých obľúbencoch školy,a kedže si nechcem fandiť ale išlo mi to pomerne dobre,jedného dňa ma spolužiacka požiadala, nech napíšem nejakú chrumkavú,vysoko erotičnú poviedku o našej matikárke.Nápad to nebol zlý,hlavu som mala plnú skvelých slov vystihujúcich tú starú obéznu pani so zápachom z úst za aký by sa nehanbil ani riadne nasmradnutý kanál,a tak som si z tašky vybrala zošit,a pustila sa do prace...

ej,či len mozog 12rocneho človeka dokáže byť blbý...
Sedela som práve na matematike,na hodine tej toľko spomínanej tlstej,a obstarlej panej a vpisovala do zošita čísla ktorým som vôbec nerozumela, keď som sa nedokázala premôcť a musela som vytiahnúť zošit určený na tak erotickú poviedku o nej.


Bola som už minimálne na 10tej strane..
Popisovala som všetky jej krásy tela,jej pôvabne ovysnuté očné viečka, mohutné opadnuté kozy ťahajúce sa až niekde k zemi,prešedivelé a preriedené vlasy a v neposlednom rade maximálne obéznu postavu...

Z tohto "príjemného" opisu som prešla k samotnému deju...o tom,ako pani matikárka znásilnuje a obtažuje mojich spolužiakov,vyživa sa v čítaní erotických poviedok a nehanbí sa dopomôcť si aj erotickými pomôckami... skrátka, vymýšlanie nepoznalo hraníc,išlo predsa o to,aby sa ostatní skvelo pobavili..

To som však netušila o vlastnej debilite,a ako primitívne je písať tento príbeh práve na hodine,ktorú viedla samotná star opisu.
Tá keď zbadala že sa nevenujem matematike,ale nejakému vypisovaniu do pofidérneho zošita,rýchlo pribehla ku mne a zaiskrili jej oči..
-"KRISTINA,ČO TO PÍŠEŠ??!!!!!!"
Zvreskla po mne.Moja vystrašená duša schovala inkriminovaný predmet pod lavicu a zvierala ho v rukách..
-"KRISTINA,OKAMŽITE MI TO DAJ!!!!!!!!"
Nezmohla som sa na nič,len nesúhlasne oponovať že nedám.
Na to už 100 kilová matikárka priam vzlietla a natiahla sa za mojou rukou zvierajucou zošit...Ťahala ho hádam pol minuty,čo som jej ho nexcela dat.Nakoniec,ked som videla že stráca nervy,a o chvilu mi jedna vyletí,vzdala som to a zošit pustila...

vedela som že je koniec....

Spolu so zazvonením na koniec hodiny sa matematikarka odplazila do súkromia svojho kabinetu,v jednej ruke zvierajúc kávičku a v druhej môj skvostný vyplod plný samých chvál na jej osobu..
Čo už,nezostávalo mi nič iné,než sa odplaziť priamo pred kabinet a naivne skúsiť zabrániť nešťastiu.Nesmelo som zaklopkala na kabinet,no hned jak sa dvere otvorili a ja som spatrila rozzurené oči tej beštie,
vedela som že bude zle...


-"TY ZASRANÁ,PADAJ ODTIALTO!"

Jak len hrejivé boli tie slová pre moju dušu...teraz som už vedela že šanca zabrániť najhoršiemu,nadobro vyschla..
Zbytok dňa som sa snažila z mojich spolužiakov vycucať ako taku nadej,že je všetko v pohode,a riaditelka ktorá o pár minút trielila do matikarkinho kabinetu bola len fatamorgána...
Už som len čakala na nastávajúcu hodinu matematiky,dúfajúc že všetko upadne do zabudnutia...


Nasledujúci deň som mala pocit,že sa matikarka nad situaciu povzniesla..
ano..Teda,až do tej doby,než na mňa nebezpečne pozrela,zamlaskala a vypustila z úst:
-"ÚCHYLAČKA,maž k tabuli!!!!!"

tá veta ma sprevádzala každou hodinou ešte niekoľko mesiacov..
Keď matikárka povedala pojem uchyláčka,každému bolo jasné o koho sa jedna...

Skrátka...

Bola som uchyláčka..
A asi to tak malo byť

 Skutočný príbeh

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu