Odpad – vesmírna choroba našej planéty

Odpad – vesmírna choroba našej planéty

„Odpad je vec, ktorej sa chce jej majiteľ zbaviť, alebo tiež hnuteľná vec, ktorej odstránenie (zneškodnenie) je potrebné z hľadiska starostlivosti o zdravé životné podmienky a ochrany životného prostredia.“
(citácia z wikipedie: ANONYMUS, 2013d)

Odpad je súčasťou ľudí už od jeho počiatku. Aj predchodcovia dnešného človeka homo sapiens sapiens produkovali odpad, keď si robili príbytky alebo jedli mäso, pričom zvyšky v podobe kostí buď využili alebo vyhodili. No toto všetko bol odpad pre prírodu prirodzený, pretože pochádzal z nej a teda sa aj dal ľahko rozložiť. Neohrozoval prírodu žiadnou svojou vlastnosťou alebo charakteristikou, ktoré majú dnešné odpady v roku 2013. Toxicita, rôzne chemikálie, ktoré idú do atmosféry, hydrosféry alebo pedosféry neškodia iba prírode a zvieratám, ale v prvom rade nám ľuďom – vodu pijeme, vzduch dýchame a obilie, ovocie a zelenina nám ponúka zem.

Kedysi tomu tak nebolo. Odpad, ktorý je pre prírodu prirodzený, dokáže ona sama spracovať. Či už ide o zvieracie výkaly alebo „odpad“, ktorý vzniká po katastrofách či pohromách. Niekedy sa s tým príroda vysporiada ťažšie a trvá jej to dlhšie, no koniec-koncov je to pre ňu aj tak iba malá sekunda celého jej života. No čo sa stane, keď človek vyhodí plechovku? Keď odhodí umelohmotný kelímok alebo igelitovú tašku? Nič. Doslova. Príroda s tým bohužiaľ nič neurobí, pretože tento odpad nepochádza od nej, je jej cudzí a teda sa tak k nemu aj správa. Rozklad produktu, ktorý človek vyrobil a následne na to nechal niekde pohodený v prírode, je rôzny, no všeobecne sa dá povedať, že veľmi dlhodobý. Nasledujúca tabuľka (Tab.1) uvádza rôzne druhy odpadu a ich približný rozklad.

Druh odpadu Rozklad

plechovka 5 -15 rokov
list papieru 2 - 5 mesiacov
krabica mlieka 6 -10 rokov
pomarančová kôra 6 mes - 1,5 roka
plastový kelímok 50 - 80 rokov
polystyrén nikdy
sklo nikdy
igelitová taška 20 - 30 rokov
cigaretový ohorok 10 - 20 rokov
ohryzok z jablka 7 - 20 dní
vlnená ponožka 1 - 2 roky
(Tab.1, ANONYMUS, 2013b)

Z uvedeného vyplýva, že príroda si dokáže (laicky povedané) svoj bordel upratať (napr. jablko sa rozloží 7-20 dní, papier okolo 2- mesiacov, čo je produkt dreva), zatiaľ čo ku sklu, ktoré vymyslel a vyrobil človek je ľahostajná. Samozrejme, rozklad vyhodeného odpadu je rôzny a závisí od množstva faktorov, akými sú podmienky prostredia (teplé alebo studené oblasti, t.j. pôsobenie tepla a chladu, vlhka a sucha....), more, resp. voda alebo súš a pod.
Z ďalšieho zdroja (ANONYMUS, 2013c) ktorý sa mi podaril vypátrať, bola uvedené, že rozklad polystyrénu trvá zhruba 1000 rokov a skla až 4000 rokov, čo je alarmujúce! Veď keď len idem kamkoľvek do prírody, takmer pravidelne narazím na odhodené sklo, častokrát sa jedná o alkoholické fľaše.

1.Recyklácia a príbeh lenivého podnájomníka

Tento pojem je väčšine slovenskej populácie už dôverne známy. Avšak jeho uvedenie do praxe je trochu komplikovanejšie, najmä pokiaľ sa jedná o ľudskú ľahostajnosť. Zber, triedenie, spracovanie a opätovné využitie už použitého a odhodeného odpadu je jednou z najlepších myšlienok ľudstva, aspoň podľa mňa. Avšak, človek je tvor lenivý, vždy to tak bolo a obávam sa, že to tak ešte dlho bude. Je mu jednoduchšie plechovku len tak odhodiť do koša, v tom horšom prípade rovno na zem. No keby sa aspoň trošku zamyslel nad tým, akú „ranu“ práve uštedril prírode a teda aj sebe samému, dvakrát by si svoj čin rozmyslel. Vyhadzujeme odpadky bez premýšľania ako hlúpe ovečky bez štipky kritického zmýšľania. Vezmime si to opačne. Dajme tomu, že vlastním svoj dom, ktorý je veľký a mám aj záhradu, avšak v podnájme mi býva jeden ďalší človek. Ten neupratuje, čo nezje, vyhodí len tak na zem, obal z čokolády pohodí do záhrady a podobne. Ja, ako majiteľ domu, to možno zo začiatku pretrpím a ten obal zdvihnem, no po opätovnom odhodení (ktoré sa zopakuje krát), mi to začne dosť prekážať. Upozorním ho na to, no on je slepý a hluchý a odpady si rozhadzuje ďalej, až to dospeje do takého štádia, že je odpadkov veľa, povaľujú sa všade a nemá ich kto už upratovať. Ten majiteľ (ja) je príroda, podnájomník sú ľudia a odpad je odpad. Toto dennodenne zažíva príroda po celom svete. Je to smutné, príroda plače a narieka, no my sme hluchí a nechceme to vidieť.

Skutočný príbeh, ktorého svedkom bol člen mojej rodiny, sa stal v mojej rodnej dedine. Samozrejme, že aj u nás máme kontajnery na zber surovín a ich triedenie. Musíme, pretože sme predsa poriadna obec, ktorá rada prispeje svojou trochu pre dobro planéty. Ako som už spomínala, člen mojej rodiny bol raz očitým svedkom toho, ako sám (nemenovaný) starosta pálil chladničku. Áno, PÁLIL. Alebo sa o to aspoň pokúšal. Tento incident sa krásne dal vidieť rovno z ulice, takže sa asi ani nepokúšal to veľmi kamuflovať. Nerozumiem dôvodu jeho konania, je to proti mojej logike, aby sa vysokoškolsky vzdelaný človek, ktorý je už mnoho rokov starostom, o čosi takéto pokúšal. A práve takýto človek by nám mal ísť príkladom... no niekde (vo vesmíre) sa bohužiaľ musela stať výrobná chyba. To množstvo chemikálie, ktoré išlo do ovzdušia, snáď ani nemusím spomínať.

2.Konzumuj, konzumuj, konzumuj...

Ešte nie tak dávno si ľudia oveľa viacej vážili všetko, čo mali. Možno to bolo z dôvodu, že nemali toľko peňazí a keď sa niečo kúpilo, rátalo sa s tým, že na najbližších 10-15 rokov minimálne sa nakúpi žiadna ďalšia náhrada podobného výrobku. Dnešný konzumný svet priniesol so sebou nový trend – kupuj, inovuj, aktualizuj a budeš in! Človek si vec kúpi len preto, že je „moderná“, ani nie preto, že by ju naozaj k svojmu životu potreboval. Potom príde jej nová podoba (častokrát sa jedná iba o nový dizajn alebo má v názve nie „iba“ 2.1. ale už 3.1!) a konzument (v tomto prípade márnotratný človek) si ide neraz nohy dolámať. Takéto neefektívne zaobchádzanie s tovarom, vedie k jeho nadmernej výrobe, hromadeniu a teda aj vyhadzovaniu. Ak sa človeku niečo pokazí, neopraví to, kúpi si radšej novú vec. Prečo? O tomto by sa dalo dlho polemizovať, no faktom zostáva, že je takto nastavený dnešný systém v celom svete, ktorý núti človeka stále kupovať nové veci, ktoré sú cenovo oveľa dostupnejšie a oprava starších výrobkov už nielen nie je „in“, ale je aj pre bežného občana pridrahá. „Lacnejšia je cesta kúpy nového. Preč je doba, keď šijací stroj Singer prežil matku, dcéru a vnučku. Opravovne obuvi, prešívanie starých šiat, opravy kuchynského riadu a iných predmetov dennej potreby sú dnes skôr muzeálnymi manufaktúrami. Dnešný výrobok musí spĺňať podmienku: použi a vyhoď!“ (FLAŠÍK, F., GLVÁČ, M., MAJZLAN, O. 2001.)

3.Odpad vo svete

Vo svete všeobecne, sa vyprodukuje denne a aj ročne obrovské množstvo odpadu. Nasledujúci obrázok nám ponúka menší náhľad na to, ako to je v Londýne, Moskve, Pekingu, New Yorku, Nairoby a Tokiu (Obr.1). Niektoré údaje až vyrážajú dych, tak napríklad iba New York, čo je iba jeden štát USA, denne vyprodukuje 45-tisív ton odpadu a separuje sa iba 30% z neho. Čo sa potom deje s tými ďalšími 70-timi percentami?
Nižšie v tabuľke (ten istý obrázok) ďalej uvádza, aké bolo množstvo odpadu z domácností v roku 2005, čo bolo vtedy 1,6 miliardy ton, avšak odpadu stále pribúda, takže približný odhad na rok 2030 sú 3 miliardy ton odpadu vo svete. Takéto číslo už naozaj stojí za aspoň skromné povšimnutie.

(obrázok sa mi sem nepodaril vložiť, sorry ... )

4.Záver

Situácia na Zemi je smutná, no aj veľmi vážna. Ľudia sú ľahostajní a nevšímajú si nič navyše, okrem svojho životného priestoru, ktorý obývajú a ktorý si privlastňujú. Ich dom, ich záhrada, ich izba... no ďalej už nič. Akoby tam bolo prázdno. Príroda je obrovský komplex interakcií zvierat (od chrobáka až po tigra), rastín (od rias v mori až po obrovské baobaby), mikroorganizmov a takisto aj komplex neživej zložky prírody – voda, vietor, skala... Vznikalo to tu mnoho rokov, život si našiel cestičku k tomu, aby sa v rámci evolúcie vyvinul v to, čo tu máme dnes. Dažďové pralesy ako pľúca Zeme, rozsiahle pastviny a lúky, do výšok čnejúce pohoria a štíty. Dokonalé a bezchybné. Potom však prišiel človek, ktorého prirodzenou vlastnosťou je lenivosť. V tejto lenivosti sa snažil pretvoriť svoje okolie tak, aby si život čo najviac uľahčil. No druhá vlastnosť je egoizmus, takže pri pretváraní prírody zabudol na to, kto miesto, ktoré on osídlil, obýval pred ním. Vytlačil pôvodne živočíchy a rastliny, prebudoval miesto na nepoznanie a aby to nestačilo, nielenže narušil ekosystém, začal ho aj pomaly napúšťať jedom v podobe zhromažďovania odpadu, spaľovní, nepovolených skládok automobilového priemyslu, znečisťovaní vodných tokov, ťažbou ropy a plynu (úniky ropy pri nehode ropných tankerov)... až po malé zásahy, ako je odhodenie ohorku z cigarety.
Ako mohla príroda vytvoriť človeka? Škodcu, ktorý ju zabíja ako rakovina. Bola to chyba evolúcie? Slepá ulička? Omyl prírody? Človek sa pokladá za kráľa planéty a mnohokrát aj celého vesmíru, no v skutočnosti si nedovidí ďalej ako na vlastný nos. Vraj sme jediní, ktorí dokážu hovoriť, myslieť... sme dokonalí.

Mečúň obyčajný dokáže plávať rýchlosťou 110 km/hod.
Vorvaň sa dokáže potápať do hĺbky 3 kilometrov.
Morský had zadrží dych pod vodou až na 6 hodín.
Gepard ako najlepší šprintér na súši vyvinie rýchlosť až 100 km/hod.
Sup jarabí lieta vo výškach linkových lietadiel – v 11 tisíc metrovej výške.
Kolibrík, ako super-rýchly akrobat, za sekundu mávne krídlami až 60-krát, letí dopredu aj dozadu, zvuk jeho krídel pripomína hmyz.
Blcha preskočí 100-násobok jej vlastnej veľkosti.
Chameleón vyplazí jazyk na svoju korisť v rýchlosti 0,04 sekundy. (ANONYMUS, 2013e)

Pýtam sa.... dokáže toto človek? Nie. Vo svojej absolútnej nedokonalosti a v snahe prežiť, si zostrojil rýchle autá, ktoré by sa vyrovnali mečúňovi a gepardovi, ponorky, ktorými sa môže potápať tak hlboko ako vorvaň, kyslíkovú masku, aby dokázal prežiť pod vodou dlhšie ako minútu, lietadlá, aby mohol letieť vo vysokých výškach a presúvať sa z jedného miesta na druhé pri prekonaní obrovských vzdialeností.
Vyrába, ťaží, čerpá zdroje, ničí a vyhadzuje.
Človek je najväčším škodcom našej planéty, je evolučnom chybou, ktorá sa však sama zahubí, pokiaľ si neuvedomí, čo spôsobuje prírode a sebe. Veď koniec-koncov... Zem sa bez nás zaobíde, no my bez nej nie.

Zdroje:

ANONYMUS, 2012a. Odpad vo svete. » ekonomika.sme.sk/c/4048313/odpad... 26.12.2012
ANONYMUS, 2013b. Odpad – nevyliečiteľná choroba ľudstva. » www.okolonas.sk/index.php/okolo... 11.1.2013
ANONYMUS, 2013c. Vedeli ste, že... » www.separujodpad.sk/index.php/samos... 23.1.2013
ANONYMUS, 2013d. Odpad. » sk.wikipedia.org/wiki/Odpad... 23.1.2013
ANONYMUS, 2013e. Zvieracia olympiáda: kto sú najlepší plavci, bežci, letci či skokani? » mozgovna.pravda.sk/zvierata-a-rast... 23.1.2013
FLAŠÍK, F., GLVÁČ, M., MAJZLAN, O. 2001. Kríza biosféry a rozumu. Bratislava: 2001. 24 s. ISBN 80-968535-1-1

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu