Dnešok je opäť o niečo horší ako včerajšok...ak som si včera myslela, respektíve bála sa, že sa zo mňa stáva mizantrop, dnes som si tým už istá...kde sú priatelia keď ich najviac potrebujete? Už dlhé roky som nemala ten pocit, že tu nie je nikto, na koho by som sa bez hanby mohla obrátiť. Odkedy sa snažím žiť životom, ktorý by ma mohol naplniť šťastím, tak ma stretáva len samí smútok...Tak som si povedala - budiš, budem zase robiť šťastnými iných a to svoje šťastie potlačím do úzadia...Veď nevraví sa, že v hľadaní šťastí pre druhých ľudí nájdeš to svoje? Jo, nejaký čas to tak bolo...
Nevadí, budem robiť všetko preto, aby som potešila druhých aj za cenu vlastného nešťastia, ktoré sa začína....vzdám sa človeka skôr kým nie je neskoro, lebo viem, že je tu šanca, že by som mu mohla v budúcnosti ublížiť... trhá mi to srdce a všetky vnútornosti, ale má to byť pre jeho dobro...
A teraz...čo s ľuďmi, ktorým už bolo ublížené? srdcervúco prosiť o odpustenie a správať sa tak, ako to bolo dovtedy kým som si šla za šťastím? ok, pokúsim sa...
Neviem či moje myšlienkové pochody sú slabo rozvinuté, ale ja nechápem za čo ma trestáte...
Please, help me
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
atavius
5. 7.júla 2011 17:21
Napíš svoj komentár