Tento blog sa mal pôvodne volať “Ako som bol na birdz stretku”, ale…

..ale ja som tam nebol. Teda, poďme poporiadku.

Pravdu povediac, som celkom veľký odporca takýchto stretiek. Nikdy som nejako aktívne nechodieval na pokec, ani na žiadne iné zoznamky. Nejako som nepociťoval potrebu stretávať sa s neznámymi ľuďmi, vždy som mal dosť tých “reálnych” kamarátov. Áno, samozrejme existujú výnimky, ale tie by som narátal na prstoch jednej ruky. Sú to ľudia z birdzu, ale ani s tými som si nezačal písať s cieľom nejakého rande alebo čo, proste to len tak prišlo že jéj, ty budeš v Bratislave na tej akcii čo ja, tak sa stretnime.

Takéto masové stretko som si predstaviť ani nevedel. Vždy som mal o tom zhruba takú predstavu, že sa stretne niekoľko, vlastne dosť veľa ľudí, ktorí sa nikdy nevideli. Samozrejme, budú to úplne odlišní ľudia, od desať ročných až po starších tatkov. Mal som takisto pocit, že to budú veľmi odlišní ľudia, niektorí budú počúvať metal, iní hip-hop, niektorí budú abstinenti, iní zase nie, fajčiari, nefajčiari, ateisti, zarytí kresťania… proste moc veľký mix ľudí. Čo je však ešte horšie, vždy som si myslel, že niektorí sa tam budú už dopredu poznať, čím sa to už úplne rozskupinkuje, navyše každá skupinka bude chcieť ísť niekde inde a tak nikdy nebudú všetci spokojní a väčšina sa bude nudiť.

Jedného dňa som tu zbadal fórum o stretku v Bratislave. Najprv si vravím že haha, kto by tam už išiel. Ale potom sa tam začalo pridávať veľa ľudí a mne napísala hejtjú, že či nepôjdeme aj ja a kachie. Zo začiatku som dosť váhal, ale potom si vravím, no dobre, veď prečo nie. Keď už nič iné, vždy sa môžme odtiaľ odpojiť a ísť svojou cestou. A aspoň sa po dlhej dobe uvidíme s hejtjú, vrátim jej svetrík a tak. Poznačil som si to do kalendára (no dobre, nemám kalendár), zrušil som si piatkové plány, nech som sobotu fresh, odmietol som aj tie sobotné.

Deň D sa blížil, hejtjú ma ubezpečovala že ideme, vlastne ešte ona mne vravela jak sa teší a že nech neskúsim nedojsť, že tam nechce ísť sama. Potom však prišla piatková noc a ja že jej teda napíšem sms, nech viem o koľkej príde. Dlho neodpisovala, tak som šiel spať. Keď som vstal, mal som od nej 5 neprijatých hovorov zo štvrť na šesť ráno a jednu o pár hodín staršiu sms, ktorú som sa rozhodol necitovať, ale napísala tam zhruba to, že sa rozhodla niečo dnes vyskúšať a nevie ako na tom ráno bude, tak že uvidí. Hneď som jej odpísal nech neskúša nedojsť, lebo ma nasere, ale bolo mi jasné, že už je to stratené. Už som sa tam ani dáko nechystal, kachie som napísal že to asi padlo, tá sa na ňu tiež dosť nasrala. Keď hejtjú konečne ožila, tak mi napísala že nevládze ani sedieť a že minula všetky peniaze (rešpekt, za dva dni rozjebať štipko a kilo od tatka a že to fakt nedáva. No čo už, chvíľu som sa tváril nasrato, ale v duchu som vedel, že také veci sa proste stávajú. Viac som bol asi nasratý kvôli tomu dôvodu, prečo nedošla, ako kvôli tomu, že nedošla.

No nevadí, s kachie sme sa aspoň vybrali na vernisáž kamarátky, potom na pivo, kukli sme si IMT Smile v starej tržnici a potom sme sa pobrali ku mne domov vyvaliť sa a čumieť do telky.
Birdz stretko sa teda nekonalo, kvôli hejtjú som ho vymenil za hudbu, pivo a sex. A aspoň som aj celkom ušetril. Koniec koncov, stále si myslím, že by som sa tam aj tak nudil. Veď aj tak to určite nebolo to posledné stretko, tak snáď nabudúce

 Blog

19 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu