Bolo skoré semtembrové ráno. Ponad krajinu letel holub s krásnym perím. Pristál na streche budovy. Hneď na prvý pohľad ste mohli vidieť, že budova pochádzala z japonskej architektúry. Nachádzame sa totiž v Tokyu. Z prázdnin sa vracali starší študenti v húfoch a noví žiaci sa ešte ostýchavo a nemotorne túlali celým mestom kým našli tú ich školu. Najväčšia škola bola trochu mimo centra mesta, a hneď vedľa nej internát s dvorom, na ktorom rástli všakovaké rastliny, stromy a v strede sa vynímala majestátna socha nahých mladých ludí.

****

Pozrela som do zrkadla.
/Takže dnes odchádzam, do novej školy./ Cestovanie som nikdy nemala rada a práve kvôli tomu, odchádzam do školy, kde budem v internáte. tešila som sa, aj keď som si istá, že mi bude chýbať toto prostredie.
Aby som nezabudla, volám sa Mai Kazuko, mám polo-dlhé čierne vlasy, s červenou ofinou. Tá mi dodávala istotu a rešpekt.
Miest s kade odchádzam sa vyznačuje tichosťou a náboženstvom - Kyioto. No neodchádzam s pocitom, že tam nikoho poznať nebudem. Totižto, pred rokom tam odišla aj kamarátka -Hana . Ona sa tam však sťahovala, lenže moji rodičia vlastnia jeden s chrámov a tak ta idem iba ja. A aby som nezabudla, vravela že je tam nejaký chalan, ubytovaný rovnako v internáte, s podobným menom: Kazumi Amaya. Na neho som sa tešila ešte viac.
Obliekla som sa zobrala som si už pripravený kufor a zišla dolu na raňajky.
Palacinky s džemom - moje obľúbené, som zhltla ako nič. Rozlúčila som sa s rodičmi a vydala som sa na svoju cestu do Tokya.
Zbohom Kyoto!...Vitaj Tokyo!

****

Tokyjské športové centrum - futbalové ihrisko.
Tréner prechádza pomedzi hráčov... Počíta... Kde je Amaya? Amaya Kazumi?! Zase neprišiel? Rozliehalo sa po ihrisku...

Bežal som po mokrej tráve a striasalo ma keď zafúkal studený vietor .. Bolo ešte ráno. Zas ma nezbudili ani tri budíky a preto bežím na ihrisko, ktoré je asi 20 minút cesty krokom. Mne to trvalo len 9... behom. Zas bude na mňa tréner nadávať...
Naklusal som so sileným úsmevom do stredu radu a čakal som na trénerové slová ako na vedro s ľadom. A už to prišlo. Vypínam... Tréner kričí na mňa ale ja som duchom mimo, rozmýšľam čo bude na večeru. Asi zasa staré párky, bývam totiž na priváte a na varenie nemám odvahu...
Nejak sa ocitám na ihrisku a preskakujem pneumatiky.
"Rozchod"! Zakričí tréner po unavujúcom tréningu. Letel som bezducho k šatniam.. a osprchovať sa...

****

Nenávidím vlaky. Tá cesta bola odporná...skutočne. Bola som rada keď som dorazila.
Okamžite ma ovalil hluk, ktorý prichádzal s ulice.
Rozhliadla som sa. Hana ma mala čakať, ale...ako ju poznám zabudla.
No neverím, je tu. Celá rozradostená som prišla ku nej a objali sme sa.
Rozprávali sme a klebetili - medzitým sme šli smerom ku internátom.
"Mai, vieš o tom, že rozprávaš tak...starodávne?...ja viem už som ti to hovorila, ale ty by si si vážne hodila do divadla..." povedal vážne, no stále len tak medzi rečou. "...a tie červené vlasy ma neodradia?"
"Čomu ty starodávne hovoríš? " no sama som si to uvedomovala. "Vieš predsa, Hana, že toto s domovu som si priniesla. Tam, ako istotne vieš, čas sa zastavil. Tam, v tom chráme kde ja žijem - žila som - sa takto stále hovorí..." začala sa smiať. áno samo o sebe to vyznelo divne. Mne samej sa chcelo smiať s toho, ako som rozprávala.
"Sme tu...tak keď sa usadíš zavolaj." povedala objali sme a ja som vyrazila.
Spýtala som sa na izbu a dostala som kľúč. Od panej som rovnako zistila, že je to miešaný internát a aj to že variť si budem sama, čo mi neprekážalo, pretože som na to bola zvyknutá a potešila som sa, že nemusím jesť nejakú kuchynskú stravu.
V izbe už rozhodne niekto bol, no nedbala som, vybalila som sa, zabývala a usadila v kresle. Chvíľu som len tak sedela, a potom som zavolala Hane.
Volali sme a volali až kým....

****

"Doparoma, tá sprcha už zas nejde!" - pajedili sa spoluhráči a ja som sa už ani nedivil. Otočil som sa a namieril som si to rovno na internát. Kráčal som tentoraz v klude pomaly a pískal som si. Cesta bola hrboľatá, zaprášená a slnko začínalo už poriadne pražiť. "Piť" - Potreboval som sa súrne napiť. Rozbehol som sa k bránke a za ňou som už videl známu fontánku s naháčmi. Šiel som náročky blízko nej aby ma poriadne ostriekala. Bolo mi strašne teplo. Taký mokrý som len v trenírkach vošiel do internátu a nechápal som prečo sa všetky študentky naokolo otáčali za mnou a chichotali sa. "Je normálne, keď sa ovlažím v takomto teple, nie? " Vošiel som do svojej izby a tam sedelo nejaké dievča. Neviem či ma videlo, ale pochytila ma náhla úzkosť. Prečo sa na mne smiali? Až teraz mi to došlo, keď som sa pozrel do zrkadla. Kľudne by zo mňa mohol byť vešiak na uterák.

Druhá časť>

 Blog
Komentuj
 fotka
kokinka  3. 1. 2011 03:18
tak a mame to druha cast bude eno nuno
 fotka
chibiorange  3. 1. 2011 12:33
@kokinka to teda hej to od nas nikto čakať nebude
 fotka
danjelka  3. 1. 2011 21:45
je to fajn. teda aspoň mne sa to fajn číta.. Len mám malú úchylku na pravopis a sakra ma bolia oči na niektorých chybách.. teda najmä na tých "Miest s kade.." to s ..



Ale inaks a to naozaj fajn číta..
 fotka
chibiorange  3. 1. 2011 21:50
@danjelka dakujeme a ked prezijes zopar dalsich (pravdepodobne mojich s-iek, tak ti odporucam tesit sa na druhy diel

(onedlho pridam na koniec textu link ku dalsiemu dielu
 fotka
chibiorange  4. 1. 2011 23:33
@kokinka ona uz je
 fotka
angel...  8. 1. 2012 11:08
chibiii s tým s/z by si mala niečo robiť kazí mi to čítanie XD *ignoruje to a ide na druhú časť*
 fotka
chibiorange  8. 1. 2012 13:52
@ange... *sorry* ale ja sa fakt snažím! *chibi porazena gramatikou*
 fotka
chibiorange  8. 1. 2012 13:52
Napíš svoj komentár