Prechádzam okolo ľudí v uliciach a všetci akoby sa rozprávali sami so sebou. Je to mikro čip zabudovaný v ich hlave a slúži nielen na telefonovanie, ale aj na sťahovanie vedomostí z nekonečnej Wifi sieti po celom svete.
Vstúpim do jednej veľkej budovy a tak náhodou sa opýtam jednej slečny koľko je hodín. Slečna na mňa krivým pohľadom pozrie a povie. "Hodiny neexistujú. Nikto tu nemá pojem o čase." Po tejto vete mi prebehli po chrbte studené zimomriavky, ale keď som si to zhrnul, tak to bolo na niečo dobré. V tomto svete ľudia nemusia nikam chodiť na čas. Majú kopec času na voľný čas a môžu sa venovať svojím koníčkom. Prichádza noc a ja sa vraciam do hotela. Pozriem sa cez okno izby a vidím celé mesto menom, ktoré som zistil až na konci dňa. Toto mesto sa nazýva Timetown a je celé vysvietené ako nejaký lunapark. Všetky najnovšie technológie, ktoré by mi nikdy nenapadli tu premávajú, ako rýchlik na tretej koľaji.
Ukladám sa do postele, pretože zajtra musím zistiť, ako som sa sem dostal, pretože ja k tým ľuďom a tomuto čudnému svetu nepatrím.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Naozaj super predstava ale už sa toho nedožijem