Roman kričal stále jednu vetu: "Miška,tak stoj!" .
Nezastavím.Srdce mi bilo ako splašené,no ja som bola odhodlaná nezastaviť. Niekto ma chytil za ruku. Roman! Dobehol ma. Nechcem! Nechcem ho ani vidieť! Silno ma objal,aby mi zabránil utiecť. Chcela som sa dostať von.Chcela.No nemohla.
"Miška! Miška prestaň!...Prosím,vypočuj si ma!"
"Daj mi pokoj!..Prečo si mi to urobil? Prečo?!...Pusti ma!" Stále som sa snažila uvolniť z jeho zovretia.Podarilo sa.Zošmykla som sa a spadla na zem. Roman ma začal dvíhať. Nedovolila som mu to.
"Počuj,Jana ma pobozkala len aby si ty žiarlila!Chce ,aby sme sa rozišli!"
"Hmm...a ako som videla,tak ty si ochotne spolupracoval!No..asi jej vyšlo čo chcela!"
"Nie je to tak!Prosím,ver mi! Nikdy by som ťa nepodviedol! Čakal som na teba celý život! Pochop,že ťa milujem a nikdy by som ti to neurobil!"
"Ja teba už nie! Je koniec...Zbohom." Klamala som.Musela som.Romana stále milujem,no neznesiem,ak ma bude podvádzať.Musela som s tým skončiť.Roman...
Otočila som sa.Slzy mi stále stekali po tvári.Vykročila som vpred a neobzrela som sa.
Doma
Od okamihu ,čo som povedala Romanovi,že je koniec som nechcela nikoho vidieť.Mamu,sestru ani kamarátky.Bez Romana som sa cítila tak sama.Opustená.Jediná na tomto svete.
Zamkla som sa vo svojej izbe.Z okna som sa zahľadela na neďaleký les s umelým rybníkom a kúpaliskom,ktorý bol teraz mimo prevádzky.Bolo to také nezvyčajné...Mala som nutkanie tam ísť.Cítila som,že len tam nájdem pokoj.Obliekla som sa a vyrazila.Mama nemala žiadne otázky.Vedela,že keď sa zamknem v izbe,tak ma nemá vyrušovať.Chápala ma a ja som ju za to mala ešte radšej.
Dorazila som k lesu.Našla som si miestečko s výhľadom na rybník a sadla si.Spomínala som.Na Romana.Na nás.Na naše prvé stretnutie,na náš prvý bozk...ale taktiež som si spomenula na Janu.Na Romana.Na ICH bozk.Po lícach mi opäť začali stekať horúce slzy.Rozplakala som sa.Čo by som dala za to,že sa tu teraz objaví Roman a všetko bude dobré,zase v poriadku ako predtým...
Zrazu ma niekto chytil za ruku a sadol si ku mne.Roman?!
...nie .Bol to Sunny.Utrela som si slzy.
"Och..Sany,ahoj ..čo tu robíš?Myslela som,že som tu sama.."
"Veď aj ja.Miška..Veľmi ma mrzí to s Romanom."
"Veď ty za to nemôžeš.Netráp sa tým."
"Ale on by ti niečo také nikdy neurobil.Ver mi.Poznám ho dobre.A veľmi dobre poznám aj Janu.Je to hnusná povrchná mrcha,ktorá si to s každým rozdá!"
"To je už jedno.Je koniec.Rozišli sme sa..."
"Čože?!Miška to nie -"
" -ale áno.A už sa tým nezaoberajme.Prosím."
"...Neskočíme niekde? Prídeš na iné myšlienky.Myslím,že ti dobre padnú."
"Vďaka Sany.Si asi jediný,s kým sa môžem porozprávať a nemyslieť pri tom na...neho."
"Tak poďme." Sunny mi pomohol vstať.Prešli sme sa a rozprávali o hudbe.Viem,že to nie je najlepšia téma,no obom nám to vyhovovalo.Už ma ani netrápil rozchod.Zistila som,že Sunny je super a chápe ma.On jediný,narozdiel od ostatných.
"Miška?"
"Áno?"
"Mohol by som po teba prísť na dnes večer? Okolo siedmej?"
"Sany...myslím,že by to nebol najlepší nápad.Okrem toho som trocha unavená."
"Prosím...veď chceš myslieť aj na niečo iné než na...tak poď.Neboj, nebude nuda." Vzal ma za ruku a usmial sa.Bol milý.Správaním mi trocha pripomínal Romana.Roman.On si určite tiež užíva.S Janou.
"Tak dobre.A čo si mám obliecť?"
"Nechám sa prekvapiť.Je to na tebe."
"Takže mini sukničku,tielko a tenisky? HAha.."
"No dobre.Ideme na dídžinu.Prídem po teba o pol ôsmej,aby som ti ešte niečo ukázal.Už musím.Ahoj."
"Tak dobre.Ahoj."
Neviem,či to bol najlepší nápad.Ale Sany má pravdu.Musím zabudnúť...Vrátila som sa na moje predošlé miesto,kde som predtým sedela.Opäť som začala spomínať.Vzala som do ruky mobil.Zavolám? ... nie! radšej zavolám Vike.Už dávno čo som jej volala.Hm.9 zmeškaných hovorov.Roman! Nie.To už nemôžem.Ale On sa chce stretnúť.Ujasníme si to.Raz a navždy.
Ani nemusel hovoriť kde sa stretneme.Na mieste nášho prvého bozku.Chodievali sme tam stále.Keď sme ešte boli spolu...
Dorazila som tam.Stál tam.Na mieste,kde sme zažili svoj prvý bozk.Vo svojich krásnych,no uplakaných očiach videl ešte nádej.Maličkú.No bola tam...Pre neho.
"Miška..." objal ma.Nebránila som sa.Chcela som h baja sme to vedeli.No obaja sme aj vedeli,že to už nemá nádej.
"Roman...prečo si ma zavolal?" zase sa mi do očí tlačili slzy.Musím sa pozbierať!
"Ty to vieš.Milujem ťa a ty miluješ mňa! To,čo urobila Jana - ja som to nechcel!Prosím ťa...ver mi!"
"Už nemám dôvod ti veriť!"
"Dokážem ti to!"
"Vážne a ako?Príde tu JANKA a dosvečí,že to urobila naschvál?!"
"Ona to urobila naschvál!Nikdy by som ti neublížil!Milujem ťa!"
"Skončili sme to.Nevieš o tom?"
Ostal stáť.Nemal slov.Len ten dobre známy pohľad.
"Fajn.Nebudem za tebou doliezať.Maj sa."
On to vážne povedal?! Obaja sme sa na seba posledný krát pozreli a odišli vlastnou cestou...
Zavolala som Sanymu,že nejdem.Nemohla som.Zapla som PC a prihlásila sa.Prišla mi aj správa.Nejaká čudná prezývka a žiadna fotka. Prečítala som si ju:
"Už sa ti niekedy stalo,že si sa rozišla s chalanom,ktorého doteraz miluješ?"
Nemala som chuť vylievať si srdce na nete neznámej osobe,no napísala som ,že sa to udialo aj mne.Podrobne.Začali sme si písať.Odpísala: "Hm vieš...mala som perfektný vzťah pokiaľ mi doň nevstúpilo dievča,kvôli ktorému som sa rozišla s chalanom... ".
"Mne sa stalo presne to isté.A tak veľmi som ho milovala.Doteraz ho milujem..."
"Miška,si strašne fajn baba..."
"Ty ma poznáš? Ako sa voláš?"
"Jana..."
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
sprejerka01
27. 8.augusta 2011 12:20
a kedy bude dalej? (ach)
3
ved je to skvelé rada si prečitam niečo kvalitné a čo ma hlavu a pätu
5
Napíš svoj komentár