Každou chvíľou, a každou sekundou.
Chcem, a skutočne hľadám cestu,
Cestu, pre nás oboch, niekde tu.
Ruka v ruke mohli sme ešte chvíľu ísť,
No ja sa bojím, musíme sa rozíjsť ?
Plakala by som, keby to tak bolo,
A plačem aj teraz, keď je neskoro.
Koľko nemých slov stihla som ti povedať,
Ani nevieš, ako mi začínaš chýbať...
Sedíš tam, sám so sebou, na môj sviatok, si zabudol.
V jednom jedinom dome, delí nás len poschodie,,
No v dvoch srdciach, sú to priekopy, a povodne.
Bežím za tebou, vždy, keď ráno vstávaš,
Nie si sám, keď do práce odchádzaš.
Chýba mi tvoj úsmev, chýba mi tvoj hlas,
Chýba mi tvoj spev, chýba mi, stratený čas.
Koľkokrát by som ti vravela, rada ťa mám,
Miesto toho, ťa stále viac, a viac strácam.
Otec vráť sa ku mne, stoj tu so mnou,
Potrebujem ťa, súrne, aj keď, bez slov.
Viem, nie som dokonalá, a ani ty nie,
Ale tak to chodí, v každej rodine.
Každým tvojim úderom sme ďalej,
Nájdeš sa vždy, v mojej slze slanej.
Chcem, naozaj chcem nájsť cestu k tebe,
Ale sľúb, že potom, to už spolu zládneme.
Vráť sa mi ... nikto není dôležitejší ako ty...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
demola
1. 9.sept. 2011 18:36
pekne precítené... keby tak vedel, ako to vnímaš... ale iste ani netuší...
Napíš svoj komentár