Teraz ťa môžem už len potichu obdivovať, a ticho načúvať rytmus tvojho srdca. Je to odvtedy, čo si nechal medzi nami vyrásť priesvitný múr. Priesvitná stena, cez ktorú sa ťa už nemôžem dotknúť. Môžem sa len dívať. V svojich snoch a predstavách hladím ťa tak, veď vieš, mal si to rád. Sľubujem, nebudem už plakať. Budem si ťa skrývať pod moje krídla, a objímať ťa silno, ale nežne nech to necítiš. Nechcem ťa znepokojovať. Verím, raz tam pôjdeš so mnou. Do sveta snov, ktoré nebudeme len snívať. Počkám na teba. Raz budeš na to pripravený. Viem nevrátim čas, ale nechám ho zahojiť mi všetky rany. Nikdy nebudem dokonalá. Stále som malá ale nechcem vyrásť. Verím na rozprávky, a raz mi ty vrátiš späť moje kráľovstvo. Dovtedy budem snívať, snáď sa to oplatí. To, čo rozhodol si sa mi dať, sa nikdy nestratí.
A keď sa zobudím, a nebudeš so mnou, všetko ti raz odpustím. Poprosím Boha, aby vlial mi pochopenie do duši. Nič nehovor, všetko už viem. Zostane ticho, a ja zas snívať smiem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár