Presne také si rozprávame vždy, keď spolu voláme.....Fajn, je tam pár vážnych vecí, ako napríklad, keď sa dohadujeme, čo kúpime na chlast a čo budeme jesť. Inak, a to musíš uznať aj ty, sú to len kecy o tom, čo ktorý z nás dvoch zažil a čo chce z materiálnych vecí.
Podvedome sa vyhýbame drístom o nás. Ja ti rozprávam o niekom úplne inom, ty mne o nejakej inej. A pritom viem, niekde to cítim, že láska, tá pravá, je len medzi nami dvoma. Viem, že to cítiš tiež, ale.....
Ale sme mladí, obidvaja sme príliš slobodní nato, aby sme sa dokázali vzdať niečoho kvôli láske.
A tak si radšej nebudeme ubližovať a každý si kráčame vlastnou cestou, ktoré sú aj tak spojené....
Tie už nikto nerozdelí.....
Pretože my dvaja budeme naveky k sebe patriť, aj keď nikdy spolu nebudeme. No nikdy nehovor nikdy

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár