** Na dnes som sa tešila **

....možno to bola tá chyba....Vraví sa, že človek by sa nemal tešiť, že to potom dopadne zle....
Ale kto by sa netešil na svoje narodeniny? Kto by sa netešil na to, že si ľudia na neho spomenú a budú s ním chcieť stráviť pár chvíľ? Že si užije trochu pozornosti a pripitých gratulácií od priateľov. Každý by sa tešil....no ja už nemám na čo....
Na moje narodeniny som ostala sama ako prst.Áno vďaka facebooku a odkazom na nástenke si na Vás veľa ľudí spomenie.Samozrejme, že to poteší, ale uvedomujem si, že keby nebol facebook, ani nevedia, že existujem a 24.7. mám už 23 rokov. Presne tak by som to nevedela ani ja, preto im to nezazlievam.
Pre mňa je však podstatné to, že priatelia, s ktorými som chcela byť nebudem. Že nebudem s človekom, na ktorom mi záleží. Všetko má svoje lebo, preto sa nepýtam, prečo je to tak. Proste je.
Je to tak a jediné, o čo sa teraz pokúšam je, aby som to predýchala a aby už bolo zajtra. Asi nikoho neprekvapí, že sa mi do očí tlačia slzy,,,,,
Tlačia sa, ale nechce sa mi plakať.....Viem, že čiastočne si za to môžem aj ja sama. Veď keby ma mali radi, tak ma nenechajú sedieť doma so slzami na krajíčku....Žijem v jednom meste už 23 rokov, poznám neskutočne veľa ľudí, že by sme zaplnili aj niekoľko diskoték....možno aj štadiónov....poznajú ma všetci, lebo ja nevydržím dlho na jednom mieste a preto som spoznávala stále nových a nových ľudí - no na starých kamarátov som nezabudla nikdy,,,,,
A predsa starí a noví kamaráti zabudli na mňa a toto bolí....
Tak rozmýšľam, či som jediná, alebo to už niekedy niekto zažil....NEprajem to nikomu .......

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu