Sedela v kuchyni na zemi a dookola čítala oznam na cigaretovej škatuľke, ako fajčenie škodí zdraviu.Ani nevedela prečo to stále číta, po včerajšom žúre mala čistú hlavu a nedokázala uvažovať nad ničím vážnym.Bolo jej skrátka dobre, aj keď jej bola trocha zima na prsty na nohách,na ktoré jej fúkalo cez otvorené okno.Dofajčila druhú cigaretu a šla do svojej izby.Po hodine chatovania s kamarátmi a príležitostnými úchylákmi začala byť hladná.Znova sa len ocitla na zemi v kuchyni a vyfajčila dve cigarety.,,Nechutí mi jesť, včera sme sa pekne sundali, čo?“ ,,Dojdi na kávu, pokecáme“zložila telefón a čakala na kamaráta.Kým prišiel, už mu rozvoniavala nachystaná káva na stole.,, Ty vole, čo si zase včera vyvádzala?“ ,, Neviem, asi mi jebalo, ako vždy“ a obidvaja sa pustili do rehotu. Pomaly pili kávu a zo smiechu to postupne prechádzalo do pozvoľnej depresie. ,,Vieš, mňa to už nebaví,stále niečo riešiť a stále čakať na to, že bude lepšie“odkašľal si, akoby to, čo mal povedať potom bolo niečo, čo sa nehovorí ľahko. ,,Nič ma bez teba nebaví“ preťal náhly povzdych ticho, ktoré nastalo. ,,Dám si hrušku,ešte mám v chladničke – dáš si?“ nedokázala inak reagovať na jeho povzdych. Vedela, že nech by reagovala akokoľvek, aj tak by to zase nedoriešili. A riešiť sa im to už nechcelo.,, Vieš čo?Mám nápad.Mamka príde aj tak až zajtra, tak tu ostaň a najebeme sa.Pôjdeme kúpiť ešte nejaké pivo,zoženú sa ľudia....“,,Ty nie si normálna!“po chvílke prehovárania ale uznal, že to je najlepší nápad na sobotu, takže o pár hodín v byte už rozvoniavala tráva, v pohárikoch sa leskol fernet a od cigaretového dymu sa nedalo v kuchyni už pomaly dýchať. Bolo jej to jedno, bola medzi svojimi a bavila sa....,,Máš chuť?“,,Chuť na čo?Na práska?“snažila sa robiť sprostá,aj keď vedela, že to nemá význam.,,No veď možno aj na to....Ale myslel som na mňa....Vieš, chýba mi tvoje telo, tvoj dotyk, chcem ťa zase cítiť, aspoň nachvíľu.....“ ,,Čo ti mám na to povedať? Mám chuť, to je jasné, po toľkom chlaste, tráve, kto by nemal, že?Lenže.....“ vedel moc dobre, čo sa mu chystá povedať.Preto zostali obidvaja ticho. Na nič sa jej už nepýtal, vedel, že zase by začala rozoberať svoju terajšiu lásku a on o ňom nechcel počúvať.Nenávidel ho, aj keď proti nemu nemal nič.A ani nikdy nič nahlas o ňom nepovedal.,,Že sa na to nevysereš, ja sa ti divím.Veď aj tak sa stále len hádate.Stále chodíš zamyslená a namiesto toho, aby si bola šťastná, tak sa trápiš.Nezmeníš ho, to sa nedá, proste len pochop, že pokiaľ ho nechápeš teraz, tak lepšie to už nebude nikdy.“spustil na ňu vety, ktoré počúvala odvšadiaľ stále dookola.Sklopila oči, akoby sa snažila na zemi nájsť niečo, čo by jej myšlienky odviedlo inam. A v tom jej napadlo, že ráno sa so stopercentnou istotou nájde znova na dlážke v kuchyni a musela sa zasmiať.,, Jebem na to, poďme sa niekam baviť !“ povedala tak diktátorsky, že nešlo odporovať.
,,Je tu celkom fain, aj ľudí dosť, čo povieš?“,,Ale dá sa, len samé trubky dookola“obidvaja sa zasmiali.,,No pome, riadne dance,dance,“ povzbudzovala ho, nech sa trocha rozkýve.,,Nejdeme si niečo vypiť?“,,No poďme.“vedela, že pri ňom nikdy nepotrebovala peniaze, čo jej videl na očiach to jej dal.,,Fúj,aká som zase mimo, ty vole.....asi radšej už poďme,lebo ma zakláti rovno tu“ smiala sa, a smiala sa aj cestou domov.Vedela ale, že ráno už nebude mať na úsmev dôvod, kuchyňa ako po vpáde turkov a upratovať sa jej nechcelo.Ale musela, lebo matka by zase vedela, že bola napitá.A to nechcela.Aby na to nemyslela, radšej zaspala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár