S gumičkou vo vlasoch a s babetou
prišiel ľud slovenský vyzývať revoltou.
A luna za lunou sa valí,
stojí plešatý na vysokom bralí.
A moje vrkoče?
Zostali vo veži...
Straší mi vo veži?
Ale veď nesneží!
"Hej, Slovania, búrme sa proti terajšej mocnosti!"
Smutne zobrazení vydedenci spoločnosti.
Cikáni,
povedal by Karel Hynek Mácha.
(co fialky zospodu už pacha)
V nose sa šťúra...
Hľadá tam v hlbinách
Ľudovíta Štúra.
- No to byla moje máma.
● Zastavme uá mocipána.
Nešťastná láska...
Lepiaca páska...
Čoskoro sa vydať chcem, tak už iba dopoviem
na znak ľudovej slovesnosti:
Seedemdesiat sukien mala, aa predsa sa nevydala
aa ja neemam iba iba jednu, pýýtajúú ma až za Viedňu.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár