Hrozno no no

Prechádzam sa po vinohrade
pozerám aké pekné hrozno ,
by som si dal.
Tak že načiahnem sa,
odtrhnem si aspoň trochu.
Ale moc malý som,
nejak nemôžem dočiahnúť ,
chýba mi len kúsok ,
nič nezmôžem.
Vyzerá lákavo,
načahujem sa znovu.
Len pár centi chýba mi,
ked nadskočím.
Skáčem ,skáčem
no nič nepomôžem si.
Čím viac skáčem,
tým viac udupávam zem,
každým skokom viem
lepšie skákať ,
no ale tiež viac udupávam
zem.
Som z toho
bezradný ,
fňuk
fňuk,
čo spraviť viac?
Stále ma láka sladká
chuť hrozna.
Nedosiahnutelnosť ma
poháňa ,skáčem skáčem
,hýbem rozumom.
Skúšam rozbeh a nič,
oh oh čo ja biedny ,
čo počať si oh oh.
Ach ten osud môj.
Keby som bol býval viac
kapusty jedol možno by
bol býval teraz dočiahol.
Oh oh čo ja počať si mám.
Hrozno vidí ma ,usmieva sa.
No nič spraviť nemôže.
Len pozerá a čaká čo dokážem
vymyslieť čo dokážem stvoriť.
Oh oh možno vyliezť po stonke
viniča skúsiť môžem.
Oj to nie ,zlomiť ho ,poškodiť
by mi srdce zlomilo.
Možno zajtra skúsiť šťastie.
Možno tej kapusty si dať.
Oh čo len spraviť.
Možno skúsiť o mesiac prísť.
A čo ked ma predbehne ,
niekto silnejší ,rýchlejší
,umnejší.
Oh čo len počať si.
Príde jeseň samo spadne,
ale to už neviem či mi
dobre padne...

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu