prišiel čas, aby som po dlhom čase Vám napísala niečo aj ja.
Názov môjho článku som nazvala tak, preto, pretože práve v tejto chvíli prežívam niečo podobné...
Asi je na čase začať mojím príbehom...
Presne pred 3 rokmi som spoznala jedného chlapca. Po čase spoznávania, som v ňom našla najlepšieho kamaráta. Naučil ma naozaj veľa. Vy sami viete aké to je, keď niekomu dôverujete. Chcete dôverovať, veriť v priateľstvo a tak... Presne to isté som zažívala aj ja. Až kým neprišiel jeden deň a láska mi nezaklopala na dvere. Zaľúbila som sa. On však bol vtedy zadaný. Videl vo mne len kamarátku. Skrývala som svoje city. Keď sa rozišiel so svojou frajerkou, začal si ma všímať. A zaľúbil sa tiež.
Presne sme spolu boli rok a dva mesiace a dvanásť dní. Skončilo sa to našimi chybami. Tak ako sa lásky často končia. Trpela som.
Od toho sú dva roky. Dva roky som si myslela, že je to za mnou. Tak to však nie je. Nechal mi v srdci vánok lásky. Naučil ma nebáť sa toho, že niekoho stratím. Láska ako láska. Ja som si myslela, že je to už ok. Tak to však nie je. Asi pred týždňom som sa s ním náhodne stretla. Začali sme kecať a len tak že ideme na kávu. Začali sme rozoberať naše životy, naše spomienky a opäť je zrazu všetko späť.
Posledná správa od neho mala obsah asi taký že ma ľúbil, trápil sa a vie ako to je. Že náhoda vrátila nám spomienky, že asi osud nás chce dať späť do kopy.
Mám pocit, že ak mám s niekym prežiť celý život tak asi s ním.
Ako však keď sa bojím ďalšieho sklamania. Ďalších chýb. Áno, človek sa učí z vlastných chýb. No však to, že niektorí zamilovaní skopírujú nejaký citát, niekoho významného, to láska nie je. Lásku treba zažiť...
Tak čo mám dať šancu láske?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
rebell
27. 12.decembra 2010 21:40
Áno. Aspoň poznáte svoje chyby.
Napíš svoj komentár