Ahojte Birdzáci, takže po dlhom čase som sa rozhodla k vám prihovoriť, názov tohto článku je asi to, že niekedy ani neviem pochopiť ako alebo kto vymyslel bolesť. Zo dňa na deň vás niečo trápi viac a vy sa tomu nedokážete brániť. Len vás to proste ubíja, cítite ako moc vás to trápi a pritom neviete ako sa predtým brániť. Z vlastnej skúsenosti viem, že to proste nejde len tak zľahka niečo sa proste zosype a vy to už neviete alebo nedokážete postaviť späť. Niekedy si najviac prajete vypadnúť niekam preč a mať pokoj od všetkého toho zlého čo vás vo vnútri ubíja ale napriek tomu to nejde. To čo cítite v duši sa s vami vlečie dňom i nocou. Proste vo svojej duši cítite to prázdno. Hľadáte odpovede prečo to prázdno v duši je, na druhej strane neviete na tie odpovede prísť. Bolesť je niečo čo pozná každý jeden z nás. Bolesť duše je však niečo čo sa zahojiť nedá. Rany na duši ostávajú. Ak si poraníme niečo na koži po pár týždňoch či dňoch sa nám koža vráti do normálu, srdce či utrápená duša ostanú. Nemiznú.. Život si proste nevyberá, len koná. Aj keď v živote máme rôzne cesty na každej ceste nás čaká bolesť. Asi sa aj pýtate prečo práve toto? Bolesť, tá istá bolesť. Neviem či aj vy máte rovnaku bolesť. Ja s ňou však bojujem a chcem konečne nájsť svetlo. Niekedy sa cítim ako v čiernej izbe a potrebujem aspoň bodku bielej. Nedá sa trápim sa, bolí to...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár