V prvej časti sa Adam po smrti dostal pred čudnú bránu a keď rozmýšľal, že čo
ďalej tak ho prekvapil úder do hlavy.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Cítim, že ma niečo ťahá za nohy. Členky ma nehorázne bolia v tom zovretí.
Pozerám sa na to niečo čo ma bezcitne šúcha o zem ako kus dobytku. Stelesnená surovosť, ale vidím len jeho chrbát a ten svoj mám už iste zodretý.
Ten chlap je 10krát taký ako ja.
Počujem svoj hlas je vystrašenejší než som myslel, že som ..
-DAJ MI POKOJ! PUSTI MA. POČUJEŠ?! Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!
Zastal
Otočil sa a nenávidím sa za to, že som nečušal. Pri pohľade na jeho tvár sa mi bolestivo stiahlo hrdlo.
Má strašnú ale strašnú tvár.
Neverím, že je to človek. Bledé oči a huba pirane pripravenej na útok.....
NA ÚTOK?!
Tá hnusná huba sa mu vykriví a ide ku mne, plazím sa preč, ale zbytočne. Čosi zasyčí ale je to skôr vrčanie
nerozumiem mu ale ani nechcem.
Nakláňa sa ku mne a taký smrad som nikdy necítil. Zhrozene sledujem ako mi schytí zápästie a madžgá ho.
Krv z mojej rany mu steká do druhej ruky čo si nastavil a s perverzným nadšením si ju oblizuje.
Chcem omdlieť! Zatvorím oči a modlím sa aby som zamdlel, ale som tak vydesený, že som zabudol slová.
Zmôžem sa len na:
"Bože môj zachráň ma, zachráň ma. Prosím, prosím.....
Neviem po akom čase ale zovretie pominie. Neopovážim sa rozhliadnuť ani otvoriť oči.
Potom sa však na niečo preľaknuto myknem a vytreštím oči. Obluda je preč. Trasiem sa po celom tele..
Objímem si kolená a ani sa nepohnem.
-Hej ty poď sem!
Počujem dobre? Asi áno lebo za mnou stojí muž, môže mať tak 30 rokov a nevyzerá tak ako všetko na tomto mieste..
Odhodlávam sa na otázku
-Kto si?
-Pohni si nie sme na zoznamovacom večierku! Na tvojom mieste by som tu nečakal, ONI sa vrátia.
Nečaká, že sa postavím, schytí ma a ťahá preč ale nie za nohy a tak má moje sympatie.
Pozerám sa okolo seba a bránu nevidím ani to jazero ako som sa cez to dostal?
Chlapík ma vedie pomedzi vyschnuté stromy, ako keby začmudené konáre sa beznádejne vypínajú k tmavému nebu.
Vyzerajú ako ruky zúfalca čo sa topí a v poslednej nádeji vystrčí ruku či mu ju niekto zachytí.
Musia to byť veľmi staré stromy traja ľudia by ich neobjali... všetko je spustnuté. začína pršať a chlap
čo ma ťahá aby som bežal zrýchľuje, nechápavo ho myknem totiž nestíham ale po chvíli ma nemusí
ťahať lebo pochopím.
Tieto kvapky pália, hrozne pália.
Dostaneme sa k stromu, čo je asi zo všetkých najväčší a môj spoločník sa naň začne štverať, posunkami
mi naznačuje aby som ho nasledoval. Leziem za ním so sklonenou hlavou lebo kvapky diabolského dažďa sú ozaj bolestivé a do očí by som nechcel schytať.
Ale načo lezieme na priondený strom??!
Chlap mi ukáže na veľký otvor v kmeni, a keď vidí moje pochybnosti bez slov ma sotí doň.
Po niekoľkých metroch pádu stromovou rúrou sa ocitám v miestnosti, kde to páchne plesňou. Počuť tu slabé kvílenie nejakej
ženy.
Čo to má byť? Kde to som? Kto je ten chlap? Čo sa bude diať??! Kto je tá žena?
(v nasledujúcej časti sa Adam dozvie, že či v pekle môže zomrieť, či sa z neho možno vykúpiť a rôzne iné
odpovede na rôzne iné otázky)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
david
4. 6.júna 2007 13:41
mocinky doble.poklacuj
5
juj ja idem hned dalej este ze to citam takto byx som nevydrzala na dalsie pokracovanie
Napíš svoj komentár