Už pekných pár týždov sa snažím unikať z reality dňa a celkom sa mi to darí. Neviem čím to je, ale oveľa viacej ma baví cez deň spať a v noci žiť.
Vstávam približne okolo 15:00 ( keď nemusím isť na školenie ) a chodím spať medzi treťou, štvrtou.
Nepozerám TV, nepočúvam rádio, hľadám miesta, skryté zákutia bez ľudí, túlam sa bez cieľa, voľný, ničím nespútaný, iba ja, môj skrytý hnev a jazva čo ostala.
Myslím, že to raz príde na každého. Čas kedy, chce byť sám, nepremýšľať o ničom, len tak si ľahnúť do trávy, pozerať sa do od zapadajúceho slnka červeného neba, zapáliť si cigaretu, slúchadla v ušiach a len tak byť.
Vhodné miesto sa hľadá ťažko. Miesto, kde vás neotravujú ľudia ani autá ani čokoľnek iné a navyše nie príliš ďaleko od vášho bytu či domu.
Ja som si už také miesto našiel, cítim tam harmóniu, počujem tam ticho a približne o 20:30 je tam slnko plné rýb. Ja viem, že je to nepochopiteľné, ale naozaj je to tak.
Som zvedavý ako dlho bude toto obdobie trvať, ale páči sa mi. Je to ako návrat. Humanizmus a renesancia vs. antika. Niekedy je potrebné urobiť krok späť aby sme sa mohli pohnúť do predu.
Pseudoblog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
grietusha
13. 7.júla 2009 02:52
like it a lot. mám z toho normálne pocit, akoby som to písala ja akože, úplne moje myšlienky
4
Asi včera som tak uvažovala presne nad týmto, že by som si také miestečko mala nájsť.Kde sa dá len tak byť...
Napíš svoj komentár