Podvečerná radosť

Sedím si v kuchyni pri otvorenom balkóne a čítam fyzu. Len také obyčajné poobedie. Zrazu preruší otrasné rádiové odrhovačky môjho brata, ktoré patria medzi jednu zo sto vecí, ktoré mi vážne dokážu zdvihnúť tlak, hra na gitare. Vykuknem sa lepšie a oproti v paneláku sedí na balkóne mladý človek s gitarou v ruke, veselo na ňu brnká a spieva pre všetkých okoloidúcich na ich, aj moje prekvapenie. Vidím ho cez konáre stromov a vyzerá ako keby tu ani nepatril, medzí ľudí, ktorí sa pochybovačne pozerajú z okna čo to je za rámus, okoloidúcich mračiac čelá, medzi susedov, ktorí nedokážu vyjsť na balkón bez morálnych predsudkov a strachu čo si susedka vedľa pomyslí o ich hnijúcich muškátoch, roztrhaných teplákoch či strapatých vlasoch. A tento človek tam len tak sedí, brnká, pozerá kolo seba a myslím, že nás ani nevníma. Je to ako ten najčerstvejší závan vzduchu v horúci deň, niečo tak príjemné a osviežujúce, že som sa o to jednoducho musela podeliť. Bodaj by každý jeden z nás bol týmto chalanom. Nemyslieť na morálne predsudky a čo si pomyslí suseda Mirka na treťom poschodí, ktorá nemá rada hudbu. Bodaj by sme stále robili to, čo nás teší a o všetkom tak veľmi nepremýšľali. Týmto si dávam sľub, že sa už nebudem nikdy hanbiť ísť vyjedať vianočné koláče, ktoré sa chladia na balkóne. P.S.: Pekný deň všetkým a ak ste to ešte neurobili, smelo bežte spievať na balkón, možno niekoho potešíte tak ako mňa neznámy sused.

 Skutočný príbeh

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu