Cyklysta
5. 11.novembra 2017 23:17
Ďalšie jeho blogy »
Všade dobre, doma... po 16. mesiacoch za morom
Prečo tak dlho? No ono to tak trochu bolo aj v pláne. Prvá zastávka bola milovaná alebo nenávidená amerika. Cez workaway.info sme si s kamošom našli malú farmu neďaleko mesta Victor v štáte Montana, na severe USA, na kanadské pomery blízko Calgary (cca 700km). Tam sme pobudli nejaký čas a dali trip ešte do South Dacota, Wyoming a Idaho... Pozrieť Yellowstone, Mount Rushmore či ako sa to píše a podobné komerčné chuťovky. Samozrejme aj kadejaké hidden secret anti commercial spots :p ... Zážitkov kopec. Aj hneď na hranici...
Išli sme mojim kanadskym autom, naprataným spacákmi, výbavou na varenie, a podobne. Amík sa pýta... Kde idete, prečo, čo robíte v kanade. Vravím na stavbe...a že či dovolenka v usa?... Vravím áno. aj keď work permit mi končil ďalší deň. Nejak čudne sa zatváril. A keď sa spýtal či máme v aute jedlo, alebo cigy/alkohol. Vravím: "nie... no, just some crackers". Kuká na mňa...a zrazu vraví... odparkuj auto tuto na parkovisko a poďte dnu... Ten pocit neprajem nikomu. Cítil som sa ako poskok Escobara s kufrom plným kokaínu, ktorého si na hranici vybrali na kontrolu.
A až v takej chvíli, (keď sa snažíš dostať cez americkú hranicu, s končiacimi vízami v kanade, s autom na kanadských značkách, bez dôkazu že sa chceš vrátiť naspäť anevieš čo sa ide udiať o minútu) si spomenieš že možno predsa len máš v aute nejakú tú kuracinu (asi polkila sotéčka na cestu), nejaký ten chlieb....a možno by sa našlo aj 3 deci domácej slivky od kamošovho deda (z ktorej si počas cikpauzy pár km pred hranicami nenápadne uhol... čo som vôbec nezacítil....smrad v celom aute samopochopiteľne). Long story short. Nakoniec sme to prežili, auto nám nekontrolovali, aj keď podozrievavý ksicht colníka či ký čert to je to naznačovala. Pečiatka do pasu....a davaj het... Až kým sme asi 10 km za hranicou nezistili, že cesta ktorou sme chceli ísť, je pre masy snehu ešťe stále zavretá. Nevadí, obchádza 100 km... "but we´re here bro!".
Normálne neviem o čom písať skôr. Z USA sme sa vrátili asi po mesiaci počúvania môjho super playlistu z mobilu, keďže rádio sme na tých pláňach častokrát nechytili, alebo to boli super country local amatérske rádia, horšie ako vysielanie dedinského rozhlasu, keď do našej obce priviezli na predaj...maskáče pánske....
Po predaji auta, rozlúčení sa s kamošmi a kúpení knižky CUBA MUST SEE... som sa zbalil do 35l batohu a vydal sa na cestu domov.... prvé dve zastávky boli jasné....3 týždne KUBA, potom nejaký čas MEXIKO... a ďalej? to ani srnky pod Chabencom netušili....
Ja sa teraz pýtam. O čom chceš čítať najbližšie?
1. Ako som sa takto pred rokov vrátil z 20-dňového tripu na aljašku, kde sme sa dostali za polárny kruh a skoro až na koniec sveta?
2. Ako sme si to brázdili hore, dole, a kus aj do strán po USA a ako sme sa vybrali po gugleni začiatkom mája fotiť krásne rozkvitnuté lúky v Grand Teton np, aj keď nám to trošku prekazil meter snehu?
3. Alebo ako sme sa šupli rovno na 3 týždne mimo comfort zone na Kube a v mexiku?
4. Kde ma zavialo potom, a ako to zvládam po návrate domov, po 16 mesiacoch vonku?
To tu píšem ako keby to tu po mne funclub o počte aspoň tisíc ľudí čítal
Skutočný príbeh
8 komentov k blogu
1
maangooo
5. 11.novembra 2017 23:26
1
7
To vazne aj niekto cita? Diki za odozvu... ked bude nalada pribudne nieco dalsie
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Hovado: Opäť som späť
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia