Neviem odjakživa ako si pametám mi ľudia vkladali do rúk največšiu zbraň na ublíženiu človeku a to tajomstvá. Tak mocnú zbraň, že som sa niekedy bála čo sa stane keď môj rozum povolí aby som ich vyslovila pred ľudmi ktorým niesu určené.Netvrdím že si do dnes pametám niektoré tajomstvá aa ako ja tvrdím je to tak lepšie lebo by som nimi mohla niekomu ublížiť.Niektoré však ktoré sa ma dotýkajú viem, keby chcem viem ich použiť ,ale ja nechcem , patrím ako mi všetci tvrdia do malej skupinky ľudí ktorej keď poviete nikomu to nehovor naozaj to nikomu nevyzradí.Niektorý to berú ako môj dar, pretože sa spája moja snaha pomôcť a schopnosť vypočuť si človeka,s akousi prirodzenou dôverou vo mne.Berem to ako dar a snažím sa ľudom pomáhať ako to ide, vypočuť si ich keď im nieje najlepšie a poradiť keĎ sa to dá.
NIe všetci ľudia však radi rozprávajú o svojich problémoch, nájdu sa i taký ktorý majú svoje problémi a trápenia hlboko v sebe, a kým si získaťe ich dôveru a kým sa vám odhodlajú vyrozprávať čop sa v ich nútri deje prejde určitý čas...veľa dní a možno aj mesiacov.Kým otvoria svoje srdce mno potom zrazu zistíte čo sa snimi deje. V podstate berete snimi ich bremeno na plecia a snažíte sa im pomôcť. Občas sa trápite snimi a snažíte sa preniesť kúsok ich bremena preniesť na sbe .teda pokial ide o tie zlé tajomstvá a dôvernosti. NO ja dúfam že nikdy neprestanem byť taká aká som a vždy budem mať čas si iných vypočuť
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár