Cítim sa ako by som nežila len prežíval dni.Neviem násjť človekA ktorý by mi rozumel v mužskej podobe...síce mám svoju oporu vtej ženskej.A iba prinej sa cítim že ma ma niekto skutočne rád a že ma podporí a pomôže keď budem potrebovať.Mám sice vzťah ktorý mi však viac ubližuje ako pomáha znášať všetko čo prežívam. Je mi smutno .. no stýmmi nikto iný ako ona nepomôže...plačem no jediný koho to zaujíma a dokáže zotrieť slzy je ona.Keď sama to ona mi povie poď snami bude ti dobre.
Chcela by som začať odznova pretože čím dalej viac pokračuje môj život tým som nešťastnejšia a čím ďalej viac som sama.
Celé víkendy presedím doma. Pretože neám ským byť a pretože ani nemôžem niekam ísť pretože mám chalana ktorý je žiarlivý a samozrejme on ma nikam nezoberie.Nechápem to ale toto raz musí skončiť.
Ak by mi teraz ona povedala odchádzam na pol roka na Cyprus poviem idem stebou.Nebudem sa obhlidať síce to bude bolieť ale újdem pred touto hŕstkou nešťastia čo zomňa ostala.Vrátim sa a budem žiť nový lepší plnohodnotnejší život v ktorom budem mať kamarátov aj (snáď časom ) človeka ktorý ma bude milovať nebude sa zamna hanbiť a bude chcieť somnou byť vypočuje ma obíme a nikdy mi neublíži.
Lebo teraz nežijem ale prežívam..bez kamarátov bez zábavy bez niekoho kto by zamňa dal to posledné.
Lebo teraz síce milujem ale niesom milovaná, a to zomňa robí smutného človeka ktorý nevie načo žije. Som nešťastná a neviem sa stým vyrvonať neviem stým žiť...síce toto nieje život.A dúfam že toto raz skončí a budem môcť byť šťastná....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár